S fotením prírodného živlu začal pred pár rokmi. „Bolo to v roku 2016, bol som v noci na vrchu Holíš pri Púchove. Vtedy som ešte nesledoval žiadne meteoradary, takže tá búrka ma celkom prekvapila. Bolo nezodpovedné zostať na vrchole a fotiť, ako prichádza, a potom utekať lesom dole do obce. Doma som si tie zábery prehral a zistil som, že tá dynamická zmena počasia je veľmi fotogenická. A keďže ja sa venujem hlavne časozberným videám, tak tam ten pohyb búrok krásne vynikne,“ opisuje Jozef svoje začiatky.
Dnes už búrky vyhľadáva cielene. „Sledujem družicové snímky, kde sú zaznamenané zrážky, smer vetra, pohyb búrok, a radar, kde ukazuje blesky. Keď prídem na miesto, vždy sa snažím fotiť čo najbližšie pri aute, aby bol čas schovať sa do bezpečia. Na vzdialenejšie búrky, ktoré sú bezpečnejšie, občas zoberiem aj syna,“ vysvetľuje. Zábery nevznikajú cvaknutím jedného fotoaparátu.
„Keďže z toho robím časozberné videá, používam 5 foťákov, aby som toho zaznamenal čo najviac. Rozložím statívy, zaťažím ich kameňmi, ktoré vozím v aute, nastavím foťáky a fotím, pokiaľ to je možné,“ prezradil Jozef a pokračuje: „Najväčšia výzva bola fotiť z rozhľadne. Blesky som odfotil krásne, ale myslel som, že ma odfúkne aj s ňou,“ smeje sa odvážny lovec búrok, no boli aj momenty, keď sa naozaj bál.
„Fotil som búrku nad mestom Bánovce nad Bebravou, bol som od mesta vzdialený asi 10 km. Zrazu som zacítil po tele také mravčenie, a to udrel blesk úplne mimo búrkového mraku na lúku asi 1 km odo mňa. Blízko boli stožiare elektrického napätia, na drôtoch som videl, ako sa zaiskrilo,“ šokuje Jozef. A ako dlho mu trvá také fotenie? „V priemere tak 2-3 hodiny, ale niekedy aj 5 hodín,“ dodal Jozef.
