„Dnes vyrábame košíky. Najdôležitejšie je na začiatku hlinu vycentrovať a potom sa vyťahuje do výšky. Je to veľmi trpezlivá práca, ktorá sa zďaleka nekončí pri hrnčiarskom kruhu,“ komentuje prácu majstra manažér tohto miesta, Filip. „Remeslu sa venujem vyše 40 rokov a stále je to láska,“ vraví majster Oliver a pokračuje: „Nie je to až tak o talente ako o praxi. Na začiatku robíte aj rok v kuse veľa nepodarkov, kým to dostanete do ruky,“ hovorí a upresňuje, že takýchto košíkov by denne stihol vyrobiť aj 50.
„Ak by som iba sedel a točil. Mám však okolo toho viac práce, odniesť výrobok, uložiť ho, nechať preschnúť, potom nalepiť uško, vyrezať kvetinky, poumývať...Dlhšie trvajú konečné úpravy, kým pôjde kus na výpal, ako samotné točenie.“
Úžitkové predmety
Akonáhle je kúsok hotový, začína doba schnutia. „Musí to schnúť prirodzene a pomaly, aby to nepopraskalo. Najväčšie výrobky schnú aj mesiac a kruhár sa o ne musí počas celej doby starať. Kontroluje, či schnú rovnomerne, aby sa nedeformovali. Potom idú na prvý výpal, ktorý sa uskutočňuje pri teplotách 980 – 1 000 °C
Oglazovaný produkt sa nechá približne deň preschnúť, aby sa naň lepšie nanášali farby a ide sa na to. V maliarni umelci pracujú každý na inom kúsku, pani Alenka práve maľuje hodiny. Keď vidíme, s akou istotou a presnosťou vedie štetec po naglazúrovanom produkte, ani nedýchame. „Potrebujete trpezlivosť a istotu. Máme však spôsoby, ak sa niečo nevydarí, ako defekt opraviť. Stáva sa nám to však minimálne,“ hovorí Alenka, a niet sa čomu čudovať.
