Mestu Prešov hrozí ekologická havária.
Ložisko kamennej soli Prešov – Soľná Baňa bolo známe už v dávnej minulosti. Prvotné využívanie slaných prameňov v deviatom a desiatom storočí prešlo v 16. storočí k dobývaniu soli banským spôsobom. Začiatkom 20. storočia sa postupne prešlo od podzemného lúhovania k lúhovaniu soli vrtmi z povrchu.
Od roku 2010 sa v dobývacom priestore Prešov I – Solivary nevykonáva žiadna banská činnosť. Napriek zabezpečeniu hlavných banských diel – vrtov - však dochádza v súčasnosti k nepriaznivým vplyvom na životné prostredie, a to výtokmi soľanky z jednotlivých vrtov na povrch.
