TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP. Za verejné vyzývanie ku konaniu, ktoré ohrozuje národnú bezpečnosť Ruska, hrozí po novom až sedem rokov vo väzení. "Tajnú" spoluprácu s cudzincami alebo medzinárodnými organizáciami a pomoc v ich činnosti proti záujmom Ruska, je možné potrestať až osemročným trestom odňatia slobody.
Ruskí poslanci sprísnili aj tresty za vlastizradu a špionáž. Zhromažďovanie, ukladanie a presun informácií nepriateľovi, ktoré sa môžu použiť proti ruskej armáde, sa bude považovať za formu špionáže. Páchateľom za to hrozí 10 až 20 rokov vo väzení. "Tieto zmeny sú adekvátnou a včasnou reakciou na výzvy, ktorým naša krajina v súčasnosti čelí," uviedol predseda parlamentnej Komisie pre bezpečnosť a boj s korupciou Vasilij Piskariov.
Podľa agentúry AFP to pripomína sovietske časy, keď bol kontakt ruských občanov s cudzincami prísne monitorovaný. Ľudskoprávni aktivisti sa obávajú, že nová legislatíva bude použitá na potlačenie posledných zvyškov disentu v krajine.
Vpád ruských vojsk na Ukrajinu viedol k ďalšiemu obmedzeniu slobody slova v Rusku a odchodu zahraničných i nezávislých ruských novinárov. Zakázaná je kritika ruskej vojenskej operácie na Ukrajine, médiá nesmú v tejto súvislosti používať označenie vojna alebo invázia, píše AFP. V marci tiež ruský parlament schválil zákon, na základe ktorého je možné potrestať odňatím slobody i šírenie "nepravdivých" informácií s cieľom diskreditovať ruskú armádu.
