Čo to znamená?
V čase, keď som bol tínedžer a začal som chodiť do krčmy, tak na mňa štamgasti pozerali, drgali do seba: „Aha, to je Matuška! Myslí si, že má známeho otca a môže všetko!“ To ma dosť štvalo. Na druhej strane, vďaka otcovým známostiam som sa dostal medzi zaujímavých ľudí, Niežeby to bola „high society“, smotánka, skôr takzvaná „galérka“. Akceptovali ma ako takého a čakali, že budem rovnaký ako on.
A boli ste?
Čo sa týka muziky, s tým som začal trochu neskôr. No a čo sa týka iných veci – o otcovi hovorili, že bol „děvkař“, tak to neviem, to nemôžem posúdiť. (smiech)
Pravdou však je, že otec sa ženám páčil a mal mnoho fanúšičiek. Muzikanti boli vždy obklopení peknými ženami...
Prečo si myslíte, že muzikanti robia muziku?! (smiech)
Prečo?
Je to najlepší spôsob, ako sa dostať k ženskému publiku bez toho, aby sa človek musel namáhať.
Apropo, aj vy ste muzikant. Potvrdilo sa toto pravidlo aj u vás?
Nie, v žiadnom prípade. (smiech)
