Po rozvode rodičov ste na desať rokov zostali s matkou sám.
Presťahovali sme sa do mesta Ostrov nad Ohří – medzi Karlovými Varmi a Jáchymovom, v kraji uránových baní. Nikomu by som neprial tam žiť. To ako keď postavíte Stalinovo mesto niekde v horách... Mama sa po desiatich rokoch po rozvode opäť vydala. Prišiel na svet môj nevlastný brat. Nebolo to pre mňa najlepšie obdobie. Nesadol som si s otčimom, do toho o desať rokov mladší brat Luboš, o ktorého som sa musel starať, ten mi liezol na nervy. Takže som zobral „caky-paky“ a odsťahoval som sa späť do Varov. Potom som šiel na vojenčinu a po vojne som sa odsťahoval do Prahy.
Ste s týmto bratom v kontakte?
Nie sme v kontakte asi od jeho 16-ich rokov.
Nie je vám to ľúto?
Nie. Nastavil som sa tak, že som žil vlastný život, udržiaval som kontakty s ľuďmi, ktorí boli pre mňa dôležití. Znie to trochu egoisticky, ale tí ostatní akosi nepasovali do môjho života. S mamou som neskôr prakticky prerušil styk.
V roku 1976 sa otec oženil so speváčkou Oľgou Blechovou. Keď sa mu narodil syn Waldemar, nežiarlili ste na ďalšieho brata?
Nie, necítil som k nemu žiadnu zášť. Brata Waldemara som však v Prahe nikdy nevidel, každý sme mali svoj život. Otec s novou rodinou žil neskôr na Floride, ja v Hamburgu. S bratom sme sa osobne spoznali až na pohrebe. Ale ešte predtým, než otec s Oľgou emigrovali, sme sa už začali s otcom častejšie stýkať. Posledné dva-tri roky, čo žil v Prahe, som si ho užil viac než dosť. Každú stredu sme sa stretávali na pive v jednej krčme v Prahe spolu s režisérom Vladimírom Sísom. Traja podivní fúzači, občas nás policajti zastavili, lebo sme sa im nepozdávali. To viete, umelci... Kým však otec robil oficiálnu muziku, ja som hral underground. (smiech)
