Otec sa cítil byť viac špiónom alebo pilotom?
Otec sa nepovažoval za špióna. Špióni sú ľudia v plášti a s dýkou. Špionáž na zemi je vkradnutie sa do krajín, získavanie informácií od ľudí, o objektoch. Môj otec bol v prvom rade pilot. CIA ho zamestnala ako pilota. Ale to, čo robil – lietal vo výške 70 000 stôp a fotografoval – z neho urobilo špióna. Nie však tradičného. Nie na zemi, nie v plášti, ale ako pilota, pretože existujú rôzne druhy špionáže. Takže môj otec bol pilot, ktorý fotografoval, čo z neho urobilo leteckého špióna.
Boli ste ešte chlapcom, keď vám zomrel otec. Stihli ste sa s ním rozprávať o jeho misii?
S otcom sme mali vynikajúci vzťah. Chodili sme na túry, bicyklovali sme sa, rybárčili, chodili sme spolu kempovať, chodili sme spolu na dovolenky. Lietal som s ním v lietadle, keď robil správy pre rozhlasové a televízne stanice. Mal som 10-12 rokov, rozprávali sme sa, čítal som jeho knihu Operation Overflight. Bol som dieťa, nevedel som, čo sa pýtať, ale spomínam si, že mi rozprával o zostrelení, ako vyskočil z lietadla, ako bol zajatý. Pamätám si, ako mi hovoril o výsluchoch a že tam nebolo žiadne mučenie, nebolo tam žiadne fyzické týranie, ale bolo psychické.
Ostré svetlá, nedostatok spánku a podobné veci. Pýtal som sa: „Otec, ako vysoko si letel, keď ťa zostrelili?“ A on povedal: „Gary, to ti nemôžem povedať. Keď ti poviem výšku, v ktorej som bol zostrelený, a ty to povieš kamarátovi a kamarát to povie rodičom a rodičia to povedia ďalšiemu, potom by som mohol ohroziť životy iných pilotov.“ Ale každú noc som ho otravoval: „Otec, ako vysoko si letel? Ja som tvoj syn. Mne môžeš veriť.“ Odpovedal len: „Gary, neletel som dosť vysoko.“ Nikdy mi to nepovedal. Nikdy neprezradil výšku, v ktorej bol zostrelený. Dnes tú výšku poznám.
