Váš otec to po návrate domov nemal jednoduché. Vraj o ňom vtedajšia tlač písala aj ako o dvojitom agentovi?
Počas väznenia môjho otca bolo uverejnených veľa článkov. Často boli ich autormi ľudia, ktorí nemali ani šajnu o tom, čo sa stalo. Oni predpokladali, hádali, čo sa stalo. V článkoch písali, že bol zmätený, že pristál s neporušeným lietadlom, že sa „posral“ a spolupracoval s nepriateľom alebo že neuposlúchol rozkazy... Všetky tieto informácie boli falošné správy, dezinformácie, fámy, špekulácie alebo otvorené lži.
V roku 1960, keď môjho otca zostrelili, americká vláda, CIA a vojenské letectvo nechceli priznať fakt, že Sovieti disponujú takou vyspelou technológiou - ak my U-2 v jeho letovej výške nevieme zostreliť, ani oni to nedokážu, sú za nami, sme lepší ako oni, sme vyspelejší než Sovieti – bola to súťaž. A tak bolo v tom čase jednoduchšie obviňovať pilota, ako verejne priznať, že sme v tejto technológii za Sovietmi. Po otcovom návrate domov ho zahalil oblak kontroverznosti. Jeho povesť bola pošramotená z dôvodu týchto falošných správ. Po troch týždňoch vypočúvania ho CIA očistila. Ale kvôli falošným správam, dezinformáciám, nebol očistený pred verejnou mienkou.
Keď v roku 1977 zomrel, pochovali ho na národnom cintoríne hrdinov vo Washingtone DC, takže to trochu pomohlo napraviť jeho reputáciu.
V roku 1998 CIA a Air Force odhalili pravdu. Začal sa proces, aby si americká vláda uctila môjho otca ako hrdinu našej krajiny. Celé to vyvrcholilo v júni 2012. Otcovi in memoriam udelili Striebornú hviezdu, jedno z najvyšších vyznamenaní v Amerike, ktoré možno udeliť vojenskej osobe. Je to taký paradox. V 50. rokoch, keď lietal môj otec a všetci ostatní piloti na U-2, išlo o operácie riadené CIA. Teda civilnou výzvednou službou. Eisenhower chcel v tom čase získať informácie o protivníkoch a nechcel vyvolať tretiu svetovú vojnu. Ak by išlo o vojenské lietadlo s vojenským pilotom nad cudzou nepriateľskou krajinou, išlo by o vojnový akt.
