V Montreale Šimona sprevádzali otec a brat, mama zostala doma, lebo sa stará o dvojročného Jakuba, nevlastného brata najlepšieho obrancu tohtoročného výberu.
„Bola som prvá, komu Šimon zavolal hneď po tej ceremónii na pódiu. Na jeho hlase som cítila dojatie a v očiach videla slzy obrovského šťastia i prekvapenie. Veru, aj môj Šimon, ktorý navonok pôsobí ako tvrdá žula, ktorého nič nerozhádže, to tentoraz prežíval,“ spustila pani Katarína, ktorej potvrdili aj priami svedkovia draftu z rodiny, Šimonov otec a brat, že to s ním riadne zamávalo.
„Vraj sa hodnú chvíľu chvel od dojatia,“ pokračovala patrične hrdá mamina, ktorá vie, čo všetko jej synátor pre naplnenie detského sna robil. „Už ako dieťa hovoril o drafte. Dokonca sa ako malý obával, či ho draftujú do NHL... Vtedy sme sa na tom smiali... Nielenže ho draftovali, ale hneď z druhého miesta. Vravím, sen!“ dodala. Týždne sledovali predpovede, ktoré Šimonovi prorokovali štvrté, piate i šieste miesto!
