Nemecký minister hospodárstva Robert Habeck začiatkom júla povedal, že Nemecko sa musí pripraviť aj na variant, že Gazprom bude dodávky plynu obmedzovať aj po údržbe Nord Streamu 1. Habeck už skôr uviedol, že zníženie kapacity v Nord Streame 1 je od Gazpromu politicky motivovaný krok, ktorým sa Rusko snaží vyvolať neistotu a zvýšiť ceny plynu. Spoločnosť Siemens Energy pritom potvrdila faktickú správnosť tvrdenia, že zariadenie sa z Kanady nemôže vrátiť kvôli sankciám.
Cena plynu pre európsky trh s dodaním v auguste sa na konci minulého týždňa vo virtuálnom obchodnom uzle Title Transfer Facility (TTF) v Holandsku pohybovala okolo 170 eur za megawatthodinu (MWh) a len za posledný mesiac sa zhruba zdvojnásobila. Pred rokom bola mierne nad dvadsať eur. Zvyšovať sa začala už dlho pred vojnou na Ukrajine, podľa časti analytikov v dôsledku energetickej politiky Európskej únie, ktorá tlačí na rýchly odklon od fosílnych palív.
Podmorský plynovod Nord Stream 1 je v prevádzke od roku 2011, vedie z ruského Vyborgu do Lubminu neďaleko Greifswaldu na severe Nemecka. Je dlhý 1222 kilometrov a jeho maximálna kapacita je 55 miliárd metrov kubických plynu za rok. Nemecko je na ruskom plyne závislé, snaží sa ale túto závislosť znížiť.
Vlani bol dokončený plynovod Nord Stream 2, ktorý vedie paralelne a ktorý má rovnakú kapacitu ako Nord Stream 1. Úrady v Nemecku ale ešte pred inváziou ruských vojsk na Ukrajinu odmietli vydať povolenie na začatie prevádzky nového plynovodu. Surovinu z tohto potrubia mala využívať aj Česká republika, ktorá by sa na Nord Stream 2 napojila prostredníctvom nového plynovodu Eugal.
