„Na internete som potom našiel iránsku agentúru, ktorá ponúkala výstup na Mount Damavand aj s celým servisom. Vybavila nám víza, ubytovanie, horského vodcu a všetko potrebné pre pobyt v Iráne. My sme si zabezpečili letenky z Viedne do Teheránu a začali s kondičnou prípravou,“ rozhovoril sa Stanislav, ktorý je v polícii už 27 rokov.
Pomocníci nevládali
Keďže bol už 5-krát na Mont Blancu i v Himalájach, výška mu problém nerobila. „U kolegov to nebolo také jasné. Išlo nás tam deväť, ja som bol najstarší a najmladší mal 23 rokov. Ako sa ukázalo, práve on mal najväčšie problémy s výškovou chorobou. Na vrchol tejto vysokej mohutnej sopky sme však vyšli všetci,“ vraví Stanislav. Za cieľom vyrazili o piatej ráno.
„Miestny vodca, šéf skialpinizmu v Iráne, nám povedal, že by nám to malo trvať šesť až osem hodín. My sme na vrchol vyšli o 9.03 hod. miestneho č asu. Na vrchole bolo okolo nuly a fúkal vietor v nárazoch až do 90 km/h. Všetko to tam bolo žlté od síry, ktorá sa z puklín vo veľkých oblakoch tlačila von,“ opisuje pocity na vrchole.
