S herectvom ste začali pomerne skoro. V roku 1972 ste si ako dvanásťročná zahrali vo filme Ďaleko je do neba a následne ste išli z roly do roly. Nie je vám niekedy ľúto, že ste nemali klasické detstvo ako vaši rovesníci? Ako ste to vnímali vtedy a ako dnes?
V roku 1969 som sa prisťahovala z Komárna do Bratislavy. Po zamietnutí krasokorčuliarskeho krúžku na štadióne na Tehelnom poli som sa prihlásila do detského dramatického krúžku Ludus, ktorý viedla pani Xénia Grácová, dnes Kubová, a Peter Kuba. To bol môj miliónový tiket, za ktorý som ani nemusela platiť. Práca v detskom súbore ma zaujala a poskytla mi i prvú príležitosť zahrať si komparz v STV v inscenácii Ivkova biela mať, v hlavnej úlohe s Marošom Kramárom. Zázrak! A krátko nato som bola obsadená do prvého hraného filmu na Kolibe Ďaleko je do neba po boku vynikajúceho herca Ivana Rajniaka. Mala som trinásť rokov a môj detský život sa obrátil na filmový biznis. Asi to tak malo byť. Bola som dieťa, neskôr tínedžerka, a detské filmové hviezdy veľmi rýchlo stratili na popularite alebo sa neskôr umeleckej branži už nevenovali. Výnimkou je Maroš, s ktorým sa dodnes kamarátim.
V roku 1979 si vás režisér Václav Vorlíček vybral do spomínanej roly princeznej Arabely. Pri nakrúcaní rozprávky ste sa stretli s plejádou legiend českej hereckej školy. Ku komu ste mali ľudsky najbližšie?
Sadli mi aj Vladimír Dlouhý, Jana Brejchová, Iva Janžurová, Dáda Patrasová a, samozrejme, Rumburak Jirka Lábus. Vladimír a Dáda ma pozvali z času na čas i na divadelné predstavenie. Bože, ani sa mi nechce veriť, že je to už viac ako 40 rokov! Nazvem to malým zázrakom a obrovským šťastím, spoznať túto českú hereckú elitu. Bola som mladá, len 20-ročná herečka zo Slovenska. Často spomínam na Theodora Pištěka, kostýmového výtvarníka a držiteľa Oscara za kostýmy k filmu Amadeus v réžii Miloša Formana. Herci prišli na pľac a po dotočení sa rýchlo podeli za svojimi povinnosťami. Pán Pištek mi vo svojom voľnom čase ukázal svoj ateliér v Prahe a zbierku prekrásnych obrazov. Bol to vášnivý maliar a kostýmový výtvarník, ktorý mi na požiadanie navrhol a dokonca i nechal ušiť moje prvé svadobné šaty v jednom z prestížnych pražských ateliérov. Model v dámskej veľkosti 34, v staroružovej farbe, klobúčik so závojom, v ktorom boli ručne vyšité motýle z trblietavých korálikov. Hotový úžas! Toto sú tie pravé momenty, na ktoré rada spomínam v súvislosti s Arabelou.
Zaujímavou paralelou vo vašom hereckom živote je aj herečka Libuše Šafránková († 68). Pôvodne mala hrať rolu Arabely, no nakoniec ste sa jej zhostili vy a ona vás dabovala. Podobná situácia nastala v roku 2020 pri nakrúcaní rozprávky Princ Mamánek, kde si mala Šafránková zahrať kráľovnú, no pre zlý zdravotný stav nakrúcanie nebolo možné a ponuku ste dostali vy. Ako vnímate tento sled osudových náhod?
Život je plný nepredvídaných a nečakaných udalostí. O pôvodnom obsadení Arabely Libuškou Šafránkovou som sa dozvedela až niekoľko dní po kastingu. A nebrala som túto informáciu ako negatívnu. Naopak. Preslávenú „Popelku“ vystrieda v novom seriáli drobná, blonďavá a útla Slovenka. Bola to jedinečná šanca alebo osud? S Libuškou som sa stretla ešte pri nakrúcaní trilógie filmu Triptych o láske v réžii Miloslava Luthera. A v dabingu som jej prepožičala svoj hlas v jednej slovenskej rozprávke režiséra Martina Hollého. A do tretice k novej rozprávke Princ Mamánek. Aj o tomto obsadení kráľovnej Ľudmily pani Šafránkovou som sa dozvedela až neskôr, a to z médií.
