„Podstúpil som dialýzu 81-krát a po nepriaznivých výsledkoch vyšetrení som potreboval pomoc,“ začína svoje rozprávanie Ladislav. „Hoci spočiatku prevládala neistota a strach, moja Anička ani chvíľu neváhala a darovala mi tú svoju obličku. Povedala, že netreba nikoho hľadať...“
Šťastná darkyňa
Ladislav sa po transplantácii rýchlo zotavuje a už môže prakticky všetko. „Aj to pivko, ktoré mám v chladničke, ale zatiaľ som si ho ešte nedal,“ prehodil položartom. Tento výnimočný pár, ktorý žije v harmonickom manželstve 46 rokov, mal však aj šťastie. Zhodujú sa totiž aj ich krvné skupiny, čo bol jeden zo zásadných predpokladov, aby mohla nastať vytúžená transplantácia. „Pociťovala som istý stres, ale rozhodla som sa a som veľmi šťastná, že práve na Deň detí 1. júna s manželom nikdy nezabudneme. Boli sme si a aj zostaneme navzájom oporou.“ Takto Anna opísala svoje pocity pred odobratím obličky.
Pripravená bola aj dcéra
Okrem viacerých vyšetrení počas troch mesiacov absolvovala Anna aj stretnutie so psychológom. „Pýtal sa ma, či manžel na mňa nevyvíjal nátlak a či mu chcem darovať obličku z vlastného presvedčenia. Ak by som ja nemohla byť darkyňa, pripravená bola dcéra, ktorá má tiež rovnakú krvnú skupinu,“ prezradila obetavá Anna. Hoci sa našli aj takí, ktorí ju odhovárali, netají, že sa rozhodla dobre a správne.
