Môžeme nejakým spôsobom pomôcť blízkemu, ak nám odchádza?
Buďte pri ňom. Nič viac nepotrebuje. Viete, stáva sa, že pacienta pošlú z nemocnice domov umrieť. Ľudia si to však napriek tomu často vysvetlia tak, že ho prepustili, lebo je vyliečený. Potom volajú záchranku, že neje, nepije, zoberte ho do nemocnice na nejaké infúzie alebo čo. Snažím sa im vysvetliť, že ten človek umiera a jediné, čo potrebuje, je cítiť, že je v bezpečí medzi svojimi milovanými. To je najlepšie, čo môžete umierajúcemu človeku poskytnúť.
Vy sám ste sa pred pár rokmi ocitli v ťažkej situácii, keď vám diagnostikovali malígny melanóm. Ako ste sa s tým vyrovnali?
Asi dobre, keďže to bolo pred dvanástimi rokmi a som vraj druhý najdlhšie prežívajúci pacient s melanómom na Slovensku. Bol som na ôsmich operáciách, ale v podstate celý čas robím to, čo som robil aj predtým.
Melanóm je však veľmi agresívne ochorenie. Ako lekárovi vám bolo určite jasné, čomu čelíte. Čo vám prebleslo hlavou, keď ste si vypočuli diagnózu?
Našiel som si na internete fakty a tie boli nekompromisné. Vraveli, že 80 % ľudí v tom štádiu, čo som mal ja, do roka umrie. Mal som problém vysvetliť rodine, nech nekupujú vianočné darčeky. (Smiech) Ale, samozrejme, s plnou vážnosťou, pani doktorka, ktorá sa o mňa od začiatku starala, bola skvelá. Povedal som jej, že mám rozpísanú knižku a potrebujem tak dva-tri mesiace na dokončenie. Dožijem to? Bez zaváhania profesionálne povedala: samozrejme, ešte aj druhú napíšete. Neviem, čo si myslela, ale zahrala to neuveriteľne. Knižku som dopísal a začal som vyjednávať s tým hore: Bože, ešte mám jednu knižku v hlave a ak si myslíš, že by mohla byť ľuďom užitočná, nechaj ma ju napísať. Odvtedy píšem jednu knižku ročne, funguje to. (Smiech) Viera mi veľmi pomáha.
Máte na záver nejaký recept na zdravý život tela aj duše?
Stúpajú čísla civilizačných ochorení, trápi nás cukrovka, vysoký tlak a mnohé ďalšie. Ja však hovorím, že ide o psychosomatické ochorenia, ktoré vznikajú v hlave. Verím tomu, že ak by si ľudia dokázali v životoch upratať, menej sa stresovali, bolo by menej porážok, cukroviek, vredov. Skúsme začať od hlavy.
Viliam Dobiáš (72)
- Slovenský lekár, vysokoškolský pedagóg, špecialista v oblasti urgentnej medicíny, prezident Slovenského Červeného kríža
- Od roku 1980 učí, od 2007 je vo funkcii vedúceho Katedry urgentnej medicíny Lekárskej fakulty Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave a tiež pôsobil v rokoch 2010 - 2014 ako vedúci v Centre pre výučbu urgentnej medicíny Lekárskej fakulty Univerzity Palackého v Olomouci
- Pôsobí ako odborný zástupca súkromnej záchrannej služby Life Star Emergency, konzultant Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a tiež ako súdny znalec pre Ministerstvo spravodlivosti SR
- V roku 2007 získal ocenenie Zlatý záchranársky kríž Slovenskej republiky - Cena za výnimočný prínos pre záchranárstvo, a v roku 2022 štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy
