Členské krajiny majú podľa Európskej komisie napríklad možnosť podporovať firmy, ktoré sa zasadia o zníženie plynovej spotreby. „Všetci spotrebitelia, verejné inštitúcie, domácnosti, vlastníci verejných budov, dodávatelia energií a priemysel môžu a mali by prijať opatrenia na šetrenie plynom,“ vyzýva Európska komisia. Aký postoj zaujme k návrhu Slovensko, ministerstvo hospodárstva v stredu nepovedalo.
Bude to výzva najmä pre firmy, domácnosti skôr dobrovoľne
Ján Pišta, energetický analytik
- Pokiaľ ide o domácnosti, to sa ušetriť nedá. Niektorí majú len mesačné merania a ako by ste ich prinútili? Majú priemer 15-ročnej spotreby, z ktorej sa to odvádza, a ak im poviete, že o 15 % musia minúť menej, to si nedokážu odsledovať. U väčších odberateľov, ktorí majú aj hodinové merania a navyše majú technologické procesy, o ktorých vedia, ako budú prebiehať, sa to dá.
Vedia si vyrátať, že keď teraz neurobia napríklad jednu várku tehál, tak to pre nich bude znamenať konkrétne takéto ušetrenie spotreby. Pri priemysle je to už oveľa realizovateľnejšie. Štát na to potrebuje nejaký titul, na základe ktorého môže šetrenie nariadiť, môže to byť stav núdze alebo energetická kríza, pri ktorej môže použiť vyhlášku. Otázka je, či do toho štátna správa pôjde, lebo to by mohlo spôsobiť paniku. Cez zimu nemusí byť plynu dosť, a aby ľudia nemrzli, EK niečo urobiť musí. Znížiť spotrebu o 15 % je reálny cieľ. Okrem toho aj ceny nútia rozmýšľať, či by firmy nemohli ušetriť aj bez nariadenia.
