Ona na nich nedá dopustiť a pozná ich po mene, oni za ňou chodia dlhé roky. Ružena Pinkeová (58) otvorila stánok so studenou pochúťkou ešte za socializmu v rodnej obci Marcelová (okr. Komárno).
Strašia ju energie
Miestni na ňu nedajú dopustiť. „Poznám po mene všetky deti, celé generácie, sama si predávam, cez školský rok som v škole a až poobede otvorím. Viem aj to, ako sa kto má a akú zmrzlinu má rád, za celé tie roky,“ usmieva sa s tým, že o výnosnom podniku nemôže byť ani reč. „Je to také hobby, koníček, určite to nie je nejaká zárobková činnosť. Ale mám obavy, čo bude budúci rok, najmä o energie, to neviem, ako udržím,“ vraví sympatická pedagogička.
Svojich zákazníkov sa vždy opýta, ako sa majú a aký majú deň. „Ja mám veľmi rada deti, to pri tom ináč jednoducho nejde,“ usmieva sa. Ľudia o nej sami hovoria, že je trpezlivá a milá. „Kto robí s ľuďmi, mal by mať k nim aj vzťah. To nie je len podať zmrzlinu,“ dodáva a už sa otáča k ďalšiemu zákazníkovi. Za celé tie roky si vybudovala svoju klientelu, chodia sem aj zo susedných dedín. „Zmrzlinu pasterizujem podľa starého rodinného receptu,“ povie tajnostkársky, viac o ňom prezradiť nechce. Stálou zákazníčkou je aj Jarmila (45). „Chodím sem od detstva, len sem. Keď som mala 18, dostala som z poistky, čo mi platili rodičia, 20-tisíc korún a tu som minula s kamarátmi takmer 6-tisíc,“ spomína s úsmevom mama malej Aminky (9). A tá mame pritaká. „Je tu najlepšia zmrzka na svete, inú ani nechcem,“ zakončí dievčatko.
