Hoci bol vyštudovaný inžinier, ani v pracovnom živote nebol príliš aktívny. Podľa zdroja Nového Času sa v žiadnom zamestnaní dlho neohrial. Pracoval v personálnej agentúre či v Slovenskej konsolidačnej spoločnosti, vždy však len niekoľko mesiacov. Približne päť mesiacov robil aj skladníka v nemocničnej kuchyni v Podunajských Biskupiciach. Z nemocnice mal odísť na vlastnú žiadosť.
Ťažké detstvo?
Podľa medializovaných informácií sa jeho rodičia rozviedli, keď mal 15 rokov, čo mohlo výrazne ovplyvniť jeho psychický stav a stal sa z neho čudák. Viac pozornosti vraj dostával od babky a dedka ako od rodičov. Byt mal Vladimír aj na Sibírskej ulici v Novom Meste, jeho mama však bývala na Tokajíckej v Ružinove, teda v rovnakej bytovke ako jeho obeť Kristína. Podľa polície mal práve na chodbe bytu Kristínu zavraždiť. Keď sme sa však boli na Tokajíckej pýtať na Vladimíra a jeho mamu, susedia o nich vôbec nič nevedeli. Je preto možné, že sa na adrese dlhší čas nezdržiavali. Po Vladimírovi sme sa snažili pátrať aj ďalej, no nezanechal ani žiadnu digitálnu stopu.
Konfliktná samotárka
Podľa informácií Nového Času mohli byť hlavnými motívmi Vladimírovho činu susedské spory. Jeho obeť bola totiž v bytovke neobľúbená a všetci sa na ňu sťažovali. „Nikdy nezabudnem, ako chcela na mňa volať policajtov, pretože som zastavila na chvíľu auto pri dome a nevypla motor. Prípadne na vykrikovanie po ľuďoch so psami v parku len preto, že majú psy. Všetkých nenávidela,“ posťažovala sa jedna zo susediek. Nelichotivé sú aj ďalšie výpovede. „Tá ženská tam robila problémy stále. Našťastie mestská polícia ju už veľmi dobre pozná a často jej papuče z auta odstraňovala aj zadarmo,“ povedala ďalšia zo susediek.
