Informovala o tom tlačová agentúra AFP, ktorej Lukašenko poskytol exkluzívny rozhovor. "Áno, náš systém moci je prísnejší. Dokonca nevylučujem ani slovo ´autoritársky´," povedal Lukašenko v hlavnom meste Minsk.
Bieloruská ľudskoprávna organizácia Viasna v súčasnosti registruje 1259 politických väzňov. Lukašenko však poprel "reči o stovkách" uväznených ľudí a tvrdil, že "vo väznici v súčasnosti nie je nikto z opozície".
Na tému ľudí, ktorí protestovali proti jeho spornému znovuzvoleniu v roku 2020, povedal: "Títo ľudia rozprávajú proti štátu. Nie proti úradom - proti štátu a svojmu vlastnému národu." Lukašenko potlačil demonštrácie s pomocou ruského spojenca, prezidenta Vladimira Putina. Hlavní lídri protestov sú teraz uväznení alebo v exile, píše AFP. "Nie som žiadny diktátor," trval na svojom názore 67-ročný prezidenta, ale pripustil, že Bielorusko má "prvky autoritárskeho režimu". "Dokonca si ani nespomínam, či tí prominentní zločinci, ktorí podnecovali vzburu, či sú vo väzení," povedal. "Možno jeden, dvaja boli odsúdení," dodal.
Z Bieloruska v roku 2020 ušla Sviatlana Cichanovská, ktorá v prezidentských voľbách v auguste 2020 kandidovala proti Lukašenkovi namiesto svojho uväzneného manžela. Teraz vedie bieloruskú opozíciu z exilu v Litve, pričom jej manžel Siarhej Cichanovský si odpykáva 18 rokov väzenia pre politicky motivované obvinenia.
Lukašenko je pri moci od roku 1994. V krajine vklinenej medzi Rusko, Poľsko, Ukrajinu a pobaltské štáty, udržiava pomery ako zo sovietskych čias. Aj štvrťstoročie po páde Sovietskeho zväzu (ZSSR) má bezpečnostnú službu nazývanú KGB, funguje tu príkazová ekonomika a za hlavného spojenca, veriteľa a poskytovateľa lacných energií pokladá svojho bývalého "pána": Moskvu.
Lukašenko znova povedal, že jeho politickí odporcovia sú financovaní zahraničím, prevažne Poľskom. "Čo, chceli ste, aby som tu potichu sedel?" položil otázku a vyhlásil, že protesty boli Varšavou zorganizovaným sprisahaním s cieľom "rozbiť Bielorusko".