„Bol si pre nás vzorom a budeš veľmi chýbať,“ dodal s plačom. Juraj nastúpil k bratislavským hasičom v máji 2020 a na západ Slovenska sa presťahoval spolu s manželkou, s ktorou spečatili svoju lásku pred 7 rokmi. Spoločne sa tešili z dvoch krásnych detičiek - z dcérky a zo syna. Starostlivý tatino rodiny svoje deti nesmierne miloval a túžil ich vidieť vyrastať. Stačil však jediný okamih a všetky sny sa mladej rodine rozplynuli...
Pohľad na utrápenú mamu nebohého hasiča a na mladú vdovu Sanju, ktoré stáli nad hrobom milovaného syna a manžela, doslova trhal srdce. Plaču sa neubránili ani inak vždy silní chlapi, hasiči. Pozostatky Juraja, ktorému sa spolu s kolegom Michalom († 36) stala osudnou jazda na bicykli na ceste smerom na Zaježovú, položili do jamy práve oni.
„Aj napriek tomu, že si bol s nami krátko, do našej partie si zapadol. Bol si naším večne usmiatym slniečkom, optimistom a kamarátom, o ktorého sa mohol každý oprieť. Veľmi ťažko sa budú hľadať také šikovné ruky, ako si mal ty, ktoré dokázali opraviť aj nemožné. Bol si nielen hasič na správnom mieste, odhodlaný vždy pomôcť, ale aj kamarát, priateľ, ktorý nedokázal povedať nie a vždy pomohol, ako len vedel. My jeho blízki kolegovia a kolegyne sme stratili snaživého a zo života sa radujúceho spolupracovníka,“ dodali na poslednej rozlúčke.
Michalovi († 36) na pohreb priviezli milovanú motorku
Pred bratislavským krematóriom sa pred piatou popoludní zhromaždili hasičské autá a chlapi i ženy v uniformách i čiernej farbe. Všetci prišli vzdať úctu tragicky zosnulému kolegovi Michalovi († 36). Pondelkové nešťastie, ktoré pripravilo rodičov o syna a hasičský zbor o skúseného profesionála, vzalo za srdce všetkých, ktorí sa s ním prišli rozlúčiť. Na poslednú cestu mu dokonca priviezli i jeho milovanú motorku s helmou.
Na Michala, ktorý svoje povolanie s láskou vykonával vyše 10 rokov, všetci spomínali so slzami v očiach a len v najlepšom. Chodil po horách, miloval turistiku, no najmä svoju rodinu, na ktorú nedal dopustiť. Zrejme najemotívnejší okamih rozlúčky nastal, keď hasiči sňali z rakvy zástavu a podali ju užialenej Michalovej mame. „Vždy, keď mohol, pomohol a nesmierne miloval život. Všetkým budú chýbať jeho vtipy,“ odznelo na poslednej rozlúčke.
