Štepkov syn pričuchol k filmovej práci už ako 13-ročný. V roku 1989 sa ocitol na pľaci pri nakrúcaní filmu režiséra Juraja Jakubiska Sedím na konári a je mi dobre. „Hoci som sa tam bol len pozrieť, povedal som si, že toto by som chcel raz robiť alebo si to aspoň vyskúšať... Mal som si v Jakubiskovom filme aj zahrať, ale nakoniec z toho vzišlo,“ približuje Juraj Štepka a uvádza aj dôvody.
„Myslím si, že absolútne neviem hrať, som antiherec. Veľmi sa hanbím a takisto sa hanbím pozerať na samého seba, ako neviem hrať. Na druhej strane však viem veľmi dobre odhadnúť, kto hrať vie,“ vysvetľuje Štepka ml., ktorý si v detstve zahral aj v Matelkovi, Raťafákovi Plachtovi či iných televíznych reláciách slovenskej televízie z cyklu tvorby pre deti a mládež.
Režim rehoľníka
Úspech Radošinského naivného divadla, ktoré už viac ako 60 rokov zabáva divákov a počas roka odohrá okolo 230 predstavení, však nie je náhoda. Stojí za ním niekoľkoročné cieľavedomé úsilie, odhodlanie a nadšenie Stanislava Štepku a jeho spolupracovníkov. Písanie textov pre divadlo a práca s hovoreným slovom si často vyžadujú priam rehoľnícky režim.
„Otec vstáva okolo piatej, lebo najlepšie sa pracuje a sústredí ráno, keď má človek triezvu hlavu. Nerád sa rozptyľuje. Rýchlo urobí to, čo má, a nenechá sa rušiť. V tomto má veľmi striktný a dôsledný režim. Takisto keď niekomu napíše mail, ihneď očakáva odpoveď a nechápe, prečo niekto nezdvíha telefón a prečo hneď neodpisuje. V tomto je veľmi zodpovedný. Ktokoľvek mu v živote napíše list, e-mail alebo pošle pohľadnicu, každému odpovie, lebo to považuje za absolútne primárnu slušnosť,“ vysvetľuje Juraj.
Aké bolo detstvo po boku veľkého Stanislava Štepku? Čo má otec rád a čo naopak nie? O móresoch starej dobrej školy, ale aj o jedinečnej Kataríne Kolníkovej († 85) sa dočítate v rozhovore s Jurajom Štepkom v Novom Čase Nedeľa!
