"Rozhodol som, že globálne vypuknutie opičích kiahní predstavuje (stav) ohrozenia verejného zdravia medzinárodného významu," povedal šéf WHO. Vyhlásenie globálneho stavu zdravotnej núdze v súvislosti s opičími kiahňami znamená, že ide o "mimoriadnu situáciu" a predstavuje najvyšší stupeň výstrahy, aký WHO môže vydať. Vírus sa totiž môže rozšíriť do ďalších krajín a preto je potrebná koordinovaná globálna odozva.
WHO v minulosti k takémuto kroku pristúpila napríklad v súvislosti s pandémiou COVID-19 v roku 2020, vírusom zika v Latinskej Amerike v roku 2016 či s vírusom eboly v západnej Afrike v roku 2014.
Opičie kiahne sú pomerne zriedkavé ochorenie vyskytujúce sa väčšinou v krajinách strednej a západnej Afriky. Jeho rozsiahlejšie šírenie až do mája tohto roku len zriedka evidovali mimo afrického kontinentu. Odvtedy sa však rozšíril aj do mnohých krajín v Európe či do Severnej Ameriky.
Podľa údajov amerického Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDCP) bolo od mája zistených viac ako 16.000 prípadov opičích kiahní v 74 krajinách sveta.
Opičie kiahne spôsobuje vírus, ktorý patrí do tej istej taxonomickej čeľade vírusov ako pravé kiahne. Je však oveľa menej nebezpečný a menej nákazlivý než jeho smrtiaci príbuzný. Medzi prejavy opičích kiahní patria napríklad horúčka, bolesť hlavy a vyrážky.
