Dvornou dámou bola grófka Šarlota Zichy z cíferskej vetvy rodu, vďaka ktorej sa slovenské výšivky dostali nielen na cisársky dvor do Viedne, ale nakoniec i na veľkú miléniovú výstavu do Budapešti v roku 1896. Tam zlatá kazula a antipendium vytvorené Máriou získali hlavné ceny. Po tomto úspechu dal sám minister obchodu podnet ku vzniku školy, kde by sa výšivkárske umenie mohlo vyučovať.
Škola skutočne čoskoro vznikla a jej sídlom sa stal nakoniec Cífer. Na miesto riaditeľky tejto inštitúcie grófka Zichy povolala Máriu Hollósyovú. Vďaka nadaniu Márie boli práce vznikajúce v tejto škole na mimoriadne vysokej úrovni. Po niekoľkých rokoch fungovania školy sa stala dôležitým pilierom spolku Isabella.
Všetko od základov
Budúce vyšívačky sa toho museli veľa naučiť. Nestačilo len vedieť vyšívať. Než vznikla finálna výšivka vhodná na oblečenie pre vyššiu spoločnosť, bolo sa treba mnohému naučiť. Samotnému vyšívaniu predchádzalo mnoho práce. V škole sa všetky vzory navrhovali a kreslili na papier.
Odtiaľ sa ženy učili prekresľovať ich na textil. Po upevnení tkaniny na rám sa začalo samotné vyšívanie. Vzácnejšie výšivky vznikali na drahých a jemných látkach, vyšívalo sa dokonca zlatom či striebornými niťami. Vznikali takto doslova umelecké diela, ktoré dodnes prekvapujú svojou nápaditosťou i prácnosťou. Na ich tvorbu sa používali rôzne druhy stehov: od plochého cez dierkovaný, stonkový, vyšívalo sa cez riasy, gatry, prelamovalo sa, ťahali sa očká, uzličkovalo sa alebo sa tvorili nášivky a vystrihovanky.
