Emancipácia s ihlou v ruke
„Práca spolku bola organizovaná v osemnástich dielňach alebo ,inštitútoch´. Poznáme Cífer, Zavar, Papradno, Lopašov a Dubnicu a centrálu v Prešporku, kde bola šéfkou Mária Manzoni. Medzi rokmi 1896 až 1916, keď spolok fungoval, sa odhaduje, že preň pracovalo okolo 700 žien,“ približuje prácu spolku kurátorka. Väčšina fungovala za výdatnej podpory miestnych šľachtičien. Tie napríklad poskytli priestory na fungovanie dielní.
Krásne práce mali taký úspech, že slovenské výšivkárky mesačne zarábali spolku tisícky zlatých. Pre obyčajné ženy to bol dôležitý zdroj stálych príjmov. Pre Isabellu však nemohla pracovať každá, ktorá po tom túžila. Filozofiou bolo, že vyšívačka mala byť spoľahlivá a skúsená, aby objednané výšivky stíhala spraviť načas a v potrebnej kvalite.
Vysoká kvalita výrobkov sa dočkala celosvetového uznania. Spolok vystavoval na prestížnych svetových výstavách. Na parížskej v roku 1900 získali jeho výrobky Grand Prix, obdivované boli však aj v na svetovej výstave v St. Luis v roku 1904, Liège 1905, v Miláne 1906 či v Paríži krátko pred prvou svetovou vojnou.
Zákazníčky, ktoré mali záujem o niektorý výrobok zdobený výšivkou, si ho mohli vyhľadať v katalógu a objednať, alebo si ho zakúpili v jednej z mnohých predajní. Výber bol skutočne pestrý: od dámskeho oblečenia a slávnej blúzky Isabella cez oblečenie pre deti až po výšivkami zdobené kabelky či bytové doplnky ako závesy, záclony či obrusy.
