Množstvo otáznikov
Stratégia EK pracuje s tým, ktoré sektory budú pri šetrení uprednostnené a ktoré, naopak, nebudú patriť medzi prioritné. Chránené by mali byť domácnosti, zdravotnícke zariadenia, sektory s vplyvom na zdravie, potravinovú bezpečnosť, životné prostredie, bezpečnosť štátu a obranu. Ak to niektoré štáty nebudú dodržiavať, tie zvyšné by k nim nemali byť solidárne.
Podľa analytika INESS Radovana Ďuranu visí nad týmto návrhom množstvo otáznikov. „Celá diskusia je nejasná, pretože nikto z nás nevie, čo sú to solidárne opatrenia na úrovni EÚ. Pretože žiadna krajina nemá prebytok plynu, každá musí šetriť a viem si len ťažko predstaviť, kto by nám ho posielal. Kto by si dovolil svojim občanom povedať, že musíte minúť o 15 % menej a to, čo ušetríte, pošleme na Slovensko,“ tvrdí Ďurana.
Firmy v neistote
Niektoré firmy sa sťažujú, že ministerstvo hospodárstva s nimi nehovorilo. Aktuálne najväčší odberateľ zemného plynu Duslo Šaľa hovorí, že nevie, ako k 15 % úspor EK vôbec prišla. „Netušíme, či zohľadnila klimatické podmienky, ktoré sú úplne iné v južnej oproti severnej Európe, či vôbec tuší, aká tuhá bude zima v jednotlivých štátoch Európy, či zohľadnila štruktúru priemyslu v jednotlivých štátoch,“ hovorí pre Nový Čas generálny riaditeľ Petr Bláha.
S predstaviteľmi štátu sa síce stretla Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení, tá však tvrdí, že firmy už šetriť začali. „V mnohých závodoch je celý proces mimoriadne nielen technologicky, ale aj finančne náročný a nie je možné ho realizovať v krátkom časovom horizonte a bez finančnej podpory z EÚ, resp. zo strany štátu,“ uzavrela Miriam Filová z AZZZ.
