Profesor Sam Purkis je súčasťou tímu na univerzity v Miami, ktorý bazén objavil. V rozhovore pre Live vysvetlil, že objav by tiež mohol pomôcť vedcom zistiť, ako vznikli oceány na našej planéte. „Náš objav bohatej komunity mikróbov, ktoré prežívajú v extrémnych prostrediach, môže pomôcť vystopovať hranice života na Zemi a možno ho použiť pri hľadaní života inde v našej slnečnej sústave aj mimo nej. Kým nepochopíme hranice života na Zemi, bude ťažké určiť, či cudzie planéty môžu hostiť nejaké živé bytosti,“ uviedol.
Bazén sa nachádza v hĺbke 1 770 m, neobsahuje žiaden kyslík a má smrteľné hladiny fyziologického roztoku, preto každé zviera, ktoré sa doň dostane, buď omráči, alebo zabije. Takéto smrtiace pasce doslova nakladajú zvieratá zaživa. Vedci raz našli kraba, ktorý bol mŕtvy už osem rokov, no stále bez neporušeného mäkkého tkaniva, píše Daily Star.
Akoby nedostatok kyslíka a smrteľné hladiny fyziologického roztoku nestačili, podvodné bazény môžu obsahovať aj toxické chemikálie, ako je sírovodík, čo ich robí ešte nebezpečnejšími. Strašidelne znejúce bazény sú dobrou správou akurát pre predátorov, ktorí sa môžu „priživiť na nešťastných“ a udržať potravinový reťazec v chode.
Soľné bazény sa zvyčajne nachádzajú na dne oceánu, kde život neprekvitá, no napriek „vražedným sklonom“ ponúkajú bohatú oázu života. „V tejto veľkej hĺbke na morskom dne zvyčajne nie je veľa života. Soľné bazény sú však bohatou oázou života. Hrubé vrstvy mikróbov podporujú rozmanité druhy zvierat,“ vysvetlil profesor Purkis. Niektoré organizmy sú schopné využívať ich po celý život. Napríklad mušle často lemujú okraje bazénov, pretože dokážu využiť ich metán a premeniť ho na uhlíkový cukor.
