"O povolení či zamietnutí žiadostí rozhoduje prezidentka na základe odporúčaní rezortov obrany, vnútra a zahraničných vecí, ktoré jednotlivé žiadosti posudzujú ešte pred tým, ako sa dostanú k prezidentke," priblížil. Žiadosť sa podáva na okresnom úrade.
Služba v cudzom vojsku vykonávaná občanom SR bez povolenia prezidentom SR je trestným činom, upozornil na sociálnej sieti generálny prokurátor Maroš Žilinka. Zákon o brannej povinnosti však ustanovuje aj výnimky. "Občan SR môže vykonať vojenskú službu v ozbrojených silách iného štátu bez povolenia prezidenta SR, ak je tento štát členom medzinárodnej organizácie zabezpečujúcej spoločnú obranu proti napadnutiu, ktorej je Slovenská republika členom," ozrejmil šéf Generálnej prokuratúry SR.
Ako ďalej uviedol, povolenie prezidenta nie je potrebné ani v prípade, ak štátny občan SR vykonáva vojenskú službu v ozbrojených silách štátu, ktorého je tiež občanom. Pričom musí byť tento štát zmluvným štátom Európskeho dohovoru o občianstve. "Výkon vojenskej služby v ozbrojených silách iného štátu je však diskutabilný počin, ktorého vhodnosť je sporná, a hoc s rozhodnutím o povolení, k jej výkonu by mali občania Slovenskej republiky pristupovať vždy mimoriadne obozretne," zdôraznil Žilinka.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj krátko po vypuknutí vojny na Ukrajine vyzval "všetkých, ktorí sa chcú pridať k obrane Ukrajiny, Európy a sveta", aby prišli bojovať po boku Ukrajincov. Cudzinci môžu podľa ukrajinskej legislatívy vstúpiť do jednotiek územnej obrany ukrajinskej armády, pričom vzniká samostatná divízia nazvaná "medzinárodná légia na územnú obranu Ukrajiny".
