Popritom však koalícia vysiela signály k poslancom, ktorí by ju mohli po prípadnom odchode SaS podporovať. To je však dvojsečná zbraň, keďže takýmito „voľnými poslancami“ sú momentálne najmä takí, ktorí sa do parlamentu dostali na kandidátke extrémistickej ĽSNS. Ak by sa menšinová vláda spoliehala na hlasy takýchto poslancov, mohla by, naopak, stratiť liberálnejšie orientovaných zo svojich radov.
Odchod kľúčového človeka
Vo štvrtok práve preto opustil OĽaNO jeden z jej kľúčových poslancov a doterajší predseda brannobezpečnostného výboru parlamentu Juraj Krúpa. „Zistil som, že OĽaNO v roku 2022 už nie je tým hnutím ako v roku 2020. Hnutie, ktoré sa prezentovalo tolerantne k rôznym názorovým prúdom, zultrakonzervatívnelo. Nemôžem patriť do spoločnosti poslancov, ktorí hrozili popravnými čatami a stavali v čase proticovidových opatrení šibenice pred domami našich zdravotníkov,“ vyjadril sa Krúpa.
Podobné tendencie budú zrejme fungovať aj medzi mnohými nezaradenými poslancami, ktorí doteraz podporovali viaceré vládne zákony. „Určite nebudem tým hlasom, ktorý bude pomáhať udržať vládu bez sasky a s fašistami. Každý, kto kandidoval za ĽSNS, je pre mňa zaradený a nič na tom nezmení ani to, že ho omilostí‘ Boris Kollár,“ povedal ex Za ľudí Miroslav Kollár.
Sme ochotní sa s Kollárom rozprávať
Tomáš Taraba (ex-ĽSNS), Š. a F. Kuffovci (ex-ĽSNS)
- Ak reálne nastane tá kríza, o ktorej sa zatiaľ iba rozpráva, keďže SaS naďalej chodí na vládu, tak sme ochotní sa baviť s Borisom Kollárom. V prvom rade o termíne predčasných volieb, ale zároveň sme ochotní sa baviť aj o konštruktívnom prístupe k zákonom, ktoré prídu do parlamentu do predčasných volieb. Fungovali by sme na báze opozície, ale konštruktívnej opozície.
