Výskumník počas experimentu sedel vnútri priehľadnej krabice, ktorá mala na prednej strane otvory, cez ktoré vedeli podať psovi pamlsok. Vždy keď sa pes priblížil, dostal kúsok salámy. V niektorých prípadoch ale zvieratko "oklamali", keď tesne pred zahryznutím do mäsovej pochúťky, stiahli ruku a nič tak nedostal. Pri iných pokusoch zas nešikovne maškrtu pustil hneď ako sa dostala k otvoru. "Psy reagovali najtrpezlivejšie na jednanie signalizujúce skôr neochotu ako neschopnosť podať potravu," uviedli autori štúdie. Niektoré psy sa od človeka vzdialili, ďalšie ako keby urazene odvrátili zrak. Každý z testovaných psov sa prejavil inak, ale čosi mali spoločné - trávili viac času po ležiačky.
"Tieto rozdiely boli konzistentné u dvoch rôznych vzoriek domácich psov," uviedli autori. "Naše výsledky teda poskytujú spoľahlivý dôkaz, že psy rozlišujú medzi podobnými činnosťami (vedúcimi k rovnakému výsledku) spojenými s rôznymi zámermi," dodali.
Prekvapivá je aj skutočnosť, že keď bol vedec len nešikovný a maškrtu pustil nechtiac, psy viac vrteli chvostom doprava. Podľa autorov to signalizuje, že zvieratá vnímajú nešikovného, ale ochotného vedca pozitívnejšie. Predpokladá sa totiž, že vrtenie chvostom doprava súvisí s ľavou časťou mozgu, kde sa spracúvajú pozitívne emócie.
Výskum opäť raz dokázal ako veľmi sa naši domáci miláčikovia naučili s nami spolunažívať. "Naša štúdia poukazuje na citlivosť domácich psov na jemné rozdiely v ľudskom jednaní a ukazuje, ako podľa toho prispôsobia svoje chovanie," píšu na záver autori.
