Pokračovať vo využívaní jadrovej energie je však nepríjemné pre ďalšie dve vládne strany, Scholzových sociálnych demokratov a najmä Zelených pod vedením ministra hospodárstva Roberta Habecka. Trvajú na tom, aby sa tri reaktory odpojili na konci decembra. Habeck tvrdí, že udržanie reaktorov v prevádzke by bolo právne a technicky zložité a problémy spôsobené nedostatkom plynu by to neriešilo. "Máme problém s vykurovaním alebo problém v priemysle, ale nie problém s elektrinou. Aspoň nie všeobecne v celej krajine," povedal začiatkom júla.
Za prvý štvrťrok jadrové elektrárne vyrobili 6 percent a plyn 13 percent elektriny. "Musíme pracovať na tom, aby sa kríza v oblasti elektrickej energie nepripojila k plynovej kríze," povedal Lindner.
Časť Zelených už naznačila, že by podporili, ak by reaktory dočasne fungovali počas núdzovej situácie v zásobovaní elektrinou. Minister životného prostredia to však odmieta, pretože "predĺženie životnosti" reaktorov by si vyžadovalo zmenu zákona, "a toho sa nedotkneme," vyhlásil minister životného prostredia Jürgen Trittin (Zelení) pre sobotňajšie vydanie novín Tagesspiegel.
Predseda poslaneckého klubu opozičných kresťanských demokratov (CDU) Friedrich Merz vyzval vládu, aby okamžite objednala nové palivové tyče pre fungujúce reaktory. Merzov kolega Alexander Dobrindt (CSU) vládu vyzval na reaktiváciu troch už odstavených reaktorov. Pre noviny Welt am Sonntag povedal, že "za tejto situácie je možné predĺženie používania jadrovej energie o ďalších najmenej päť rokov," píše agentúra AP.
Vláda už elektrárenským spoločnostiam povolila, aby znovu uviedli do prevádzky desať odstavených uhoľných elektrární a šesť elektrární na ropu. Ďalších 11 uhoľných elektrární, ktoré mali byť odstavené v novembri, ostane v prevádzke a plánuje tiež spustiť odstavené elektrárne na hnedé uhlie.
