Včielky učiteľky
Dozvedáme sa, že nás včely dokážu mnohému naučiť. Vedia efektívne komunikovať, nemyslia na seba, ale pracujú pre rodinu, vytvárajú si vzťahy a pomáhajú najslabším. Človeku tiež ukazujú aj smutnejšiu, odvrátenú tvár, ktorou je zomieranie. „Včelia rodinka či včielka môžu zomrieť veľmi rýchlo. Tá pominuteľnosť života je prítomná, hoci včelstvo je vlastne večné,“ poučí nás včelár.
Aj keď sa zdá, že človek vie o včelách mnoho, stále pre nás majú pripravených mnoho prekvapení. „Včelstvo je superorganizmus riadený akoby jedným mozgom. Ešte stále sme to dostatočne neprebádali. Napríklad rojenie. Včielky hovoria jedno, kráľovná hovorí druhé, ale pokiaľ nepríde totálna súhra všetkých faktorov, včielky sa nebudú rojiť alebo pracovať v inom režime. Tento superorganizmus sa musíme naučiť pochopiť. Keď si človek kúpi psíka, tak to je jednoduché. Avšak začínajúci včelári si musia osvojiť ich jazyk.“ Aj to je jedna z vecí, ktorú sa budúci včelári učia na kurzoch.
„Učím ich rozumieť reči včiel. Ak zabijeme nejaké včely, ony nám to vrátia. Sú smädné, vystresované, majú všetky funkcie ako človek. Ony veci oznamujú svojimi signálmi, pohybmi, bzučaním. Mám 30 rodín a každá rodina je inakšia. Vyberám si tú najpokojnejšiu. Pre mňa je potom benefit, že s nimi môžem pracovať vyzlečený v tričku. K tomu vediem aj žiakov.“
Včelár nikdy nie je sám
Po absolvovaní ročného kurzu a zložení včelárskych skúšok sa končí jedna kapitola zo života včelára. Nikto však neostáva sám, získal totiž mnoho nových priateľov.
„Vzniká mikrokolektív, ktorý si váži, že stretol rovnako zmýšľajúcich ľudí na rovnakej frekvencii. Máme združenie Včely pre všetkých so stovkou členov a pomáhame začínajúcim včelárom, požičiavame si pomôcky i prístroje. Včelár sa môže prihlásiť do niektorého spolku alebo do zväzu. Na Slovensku ich je viacero, najväčším z nich je Slovenský zväz včelárov. V rámci organizácie sa stretáva s priateľmi, s rovnako zmýšľajúcimi ľuďmi, ktorí riešia spolu administratívu, dotácie, liečivá. Toto je taká nadstavba tej spolupráce,“ objasňuje včelár. V mnohom sú totiž včelári odkázaní sami na seba, pomoc zo strany štátu je neveľká.
Našťastie, aj včelárom dobre poslúži moderná technika. „Sme v spojení aj cez mobilné aplikácie, kde napríklad riešime rôzne problémy a ostatní vidia, ako na to, napríklad keď sa stratí matka, učia sa sami v tom mikrosvete včelárov,“ dozvedáme sa.
