Francúzsko sa rozhodlo zmeniť svoju doterajšiu pozíciu v africkom regióne Sahel po tom, ako sa rozišlo s vojenskou juntou v Mali – krajine, ktorá je už desať rokov epicentrom džihádistického povstania v tejto zemepisnej oblasti. Navyše, v Mali došlo v auguste 2020 a máji 2021 k prevratom, čím vznikla aj politická kríza, ktorá sa prelína s bezpečnostnými problémami.
Francúzsko v Mali zasiahlo v roku 2013 s cieľom bojovať proti džihádistickej revolte, ktorá vypukla rok predtým. Začiatkom tohto roka však Paríž oznámil, že svoje sily z Mali stiahne. "Prechodná vláda požaduje, aby prezident Macron natrvalo upustil od svojho neokoloniálneho, paternalistického a povýšeneckého postoja a pochopil, že nikto nemôže milovať Mali lepšie než Malijčania," uviedol v nedeľu vo verejnoprávnej televízii hovorca plukovník Abdoulaye Maiga.
Maiga reagoval v mene junty po Macronových výrokoch, ktoré zazneli minulý týždeň počas jeho návštevy Beninu, Kamerunu a Guiney-Bissau. V súvislosti so súčasnou situáciou v Mali Macron uviedol, že západoafrické krajiny majú povinnosť pracovať na tom, aby malijský ľud mohol "vyjadriť svoju suverenitu" a "vybudovať rámec stability", ktorý umožní "účinný boj proti teroristickým skupinám".
Macron spomenul aj dohodu medzi malijským režimom a ruskou súkromnou polovojenskou organizáciou známou ako Vagnerova skupina, ktorá bola napokon rozhodujúcim faktorom, ktorý viedol Paríž k stiahnutiu svojich 2400 vojakov z Mali. Bamako popiera akékoľvek nasadenie kontroverzných tzv. vagnerovcov.
Minulú stredu, počas návštevy Beninu, Macron označil Rusko za "jednu z posledných imperiálnych koloniálnych mocností", a to pre jeho inváziu na Ukrajinu.
