Podľa Reuters Eslámí v podstate zopakoval výrok, s ktorým už v júli prišiel Kamál Charrází pôsobiaci ako poradca iránskeho duchovného vodcu ajatolláha Alího Chameneího. Reuters dodal, že Charrázího vyjadrenie bolo de facto náznakom, že islamská republika by mohla mať záujem o jadrové zbrane, čo dlho popierala.
Irán už obohacuje urán až na 60 percent, čo je ďaleko nad limitom 3,67 percenta, ktorý bol stanovený v rámci dohody o iránskom jadrovom programe podpísanej Teheránom a svetovými mocnosťami v roku 2015. Na výrobu jadrovej bomby je potrebný urán obohatený na 90 percent, pripomína Reuters.
Jadrová dohoda, na základe ktorej Irán obmedzil svoje práce na obohacovaní uránu výmenou za úľavu z medzinárodných ekonomických sankcií, je de facto nefunkčná od roku 2018, keď od nej v mene USA odstúpil vtedajší prezident Donald Trump.
Zmluvné strany však spejú k obnoveniu rokovaní, vyplýva zo správy Reuters. Irán totiž pripustil, že po preskúmaní nových návrhov "existuje možnosť", že v blízkej budúcnosti bude môcť časovo naplánovať nové kolo jadrových rokovaní. Povedal to v nedeľu hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí Násir Kanaání.
