Ešte začiatkom mája bola pritom cena elektriny na polovičnej úrovni. Rekordné úrovne dosahuje cena aj v ďalších krajinách EÚ. Cez 400 eur za MWh sa cena elektriny prehupla aj v Česku, rekordné ceny zaznamenali i v Nemecku či vo Francúzsku. Energetický trh EÚ je pritom prepojený. Hlavný ekonóm Trinity Bank Lukáš Kovanda vidí príčinu vysokých cien nielen vo vojnovom konflikte na Ukrajine, ale aj energetickej politike Nemecka či mimoriadne suchom a teplom počasí.
"Napríklad hladina rieky Rýn klesá kvôli suchu a nedostatku zrážok tak nízko, že tok je pred uzatvorením pre nákladnú prepravu," uviedol Kovanda. Po Rýne sa však plavia aj nákladné lode prepravujúce uhlie do nemeckých elektrární. Už v súčasnosti je z dôvodu nízkeho stavu hladiny toto zásobovanie obmedzené. Podľa Kovandu sa preto stupňujú obavy, že výroba elektriny sa bude musieť obmedziť, alebo sa výrazne predraží.
Lepšia nie je situácia ani vo Francúzsku, ktoré bude pravdepodobne musieť znížiť objem výroby elektriny v jadrových elektrárňach. Suché a teplé počasie zvyšuje teplotu riek Rhôna alebo Garonna, čo obmedzuje možnosť chladenia reaktorov, ktoré sa pri týchto tokoch nachádzajú. Zníženie výroby vo francúzskych jadrových elektrárňach by cenu elektriny ešte viac zvýšilo.
Za nedostatkom elektriny a jej vysokými cenami Kovanda vidí aj energetickú politiku Nemecka, ktoré postupne odstavovalo svoje jadrové elektrárne a spoločne s rozvojom obnoviteľných zdrojov postupne prehlbovalo závislosť na ruskom zemnom plyne. "To sa mu teraz vypomstilo, čo samotná vláda kancelára (Olafa, pozn. TASR) Scholza priznáva," dodal Kovanda.
