Po štyroch rokoch práce na studni, hlbokej tak, že by ste do nej trikrát ponorili Sochu slobody, ustali. Zvyšky postupne zasypali pri stavebnej činnosti a dnes po nej neostal ani náznak.
Zmienky o unikátnej studni, ktorá bola najhlbšia v celej monarchii a vo svete jej vtedy mohlo hĺbkou konkurovať iba zopár studní, našiel vo vtedajšej tlači Gömör-Kishont regionálny historik Vladimír Gondáš.
„Začiatkom roku 1905 sa situácia v meste týkajúca sa jeho zásobovania pitnou vodou rapídne zhoršovala. Voda z verejnej studne sa stratila, do toho prišlo veľké sucho a súkromné studne postupne vyschýnali,“ ozrejmil. V apríli 1905 mestskí poslanci odsúhlasili vykopanie troch studní.
V hĺbke 30 metrov, čo je výška rozhľadne Čajka v Bojniciach, však nenarazili na vodu. Keď ani v hĺbke 100 metrov, čo je viac, ako meria pylón Mosta SNP, nenašli životodarnúu tekutinu, chcelo mesto zmeniť studniara. Napokon firma Trnku ostala, no aj keď týždenne vŕtali 8 až 9 metrov, vodu sa im nepodarilo nájsť.
