1. Bývame v preplnených obydliach
Podľa aktuálneho reportu Slováci bývajú v porovnaní s priemerom členských krajín EÚ a OECD v stiesnených podmienkach, na ktoré navyše vynakladajú vyšší podiel svojich príjmov. Zostatkový príjem priemernej domácnosti po odpočítaní nákladov na bývanie je suverénne najhorší spomedzi všetkých týchto krajín.
Až 34,1 % Slovákov žije v preplnených obydliach, celkový priemer v krajinách EÚ a OECD je pritom v tomto ukazovateli len 16,1 %. „Dve tretiny dospelých mladých ľudí žijú v spoločnej domácnosti s rodičmi, keďže fyzická nedostupnosť bytov sa prejavuje aj vo finančnej nedostupnosti,“ uvádza sa v štúdii IFP.
2. Žijeme o tri roky kratšie
Najhrozivejším indikátorom, v ktorom sa Slovensko odlišuje od priemeru krajín EÚ a OECD, je predpokladaná dĺžka dožitia. Tá je v porovnávaných krajinách vyše 80 rokov, u nás je to len 76,9 roka. Ešte horšiu perspektívu majú u nás muži s nízkym vzdelaním, ktorým sa predpovedá v priemere o 15 rokov kratší život.
Celkové výdavky na zdravotníctvo sú na Slovensku nižšie ako v OECD/EÚ, avšak peňazí tam nesmeruje výrazne menej, čo znamená, že nie sú hospodárne využité. V úmrtnosti odvrátiteľnej zdravotnou starostlivosťou sme zase úplne najhorší. Najvyššiu máme aj dojčenskú úmrtnosť. Čo s tým? „Ide najmä o plošné screeningové programy na kritické ochorenia alebo napr. zdaňovanie sladených nápojov,“ uvádza IFP.
3. Vysokoškoláci zostávajú v zahraničí
Slovenský vzdelávací systém podľa IFP charakterizujú nízke výdavky, vysoká dostupnosť, no najmä zaostávajúca kvalita. Podiel ľudí so stredoškolským a s vyšším vzdelaním je u nás jedným z najvyšších, podiel mladých ľudí s vysokoškolským vzdelaním v čase narastá a v meraniach zručností dospelých sa nachádzame v prvej tretine krajín. Toľko k pozitívam. Oveľa horšie sme na tom tradične vo výsledkoch testovania 15-ročných žiakov PISA, kde sme úplne na chvoste. IFP upozorňuje na podiel vysokoškolákov študujúcich v zahraničí, ktorý stále rastie a nevracajú sa domov.
