Chlapi z podhorských dedín kedysi sprevádzali za úplatu záujemcov o turistiku a poznávanie Vysokých Tatier. Dnes túto službu robia profesionálni vodcovia, ktorí musia prejsť náročným výcvikom a skúškami, aby získali licenciu UIAGM a garantovali bezpečnosť klientov. Aktívnych ich je necelá stovka, dokonca aj jedna žena. Žiaľ, v našich veľhorách nepôsobia len licencovaní horskí vodcovia, ale aj mnoho čiernych vodcov a samozvaných sprievodcov. Títo ziskuchtivci spôsobili už veľa nešťastí.
Jaro Michalko (66) patrí k zakladajúcim členom Spolku horských vodcov a v horách strávil stovky hodín. „Nešvár nelegálnych horských vodcov tu bol, dá sa povedať, odjakživa. Práve doktor Mikuláš Szontágh v druhej polovici 19. storočia založil prvý spolok horských vodcov v Tatrách, aby ľudí do hôr sprevádzali nielen fyzicky zdatní sprievodcovia, ale aj patrične skúsení a vzdelaní,“ vraví skúsený horal.
Ohrozené životy
Nad falošnými vodcami a turistami, ktorí preceňujú svoje schopnosti, Jaro Michalko krúti hlavou. „Pred pár dňami som stretol pri výstupe na Lomnický štít rodinku. Otec, mama a dve deti, samozrejme, bez akéhokoľvek istenia, so strachom v očiach. Niekto im povedal, že vyjsť na Lomničák predsa nič nie je. Deň nato išla na Lomnický štít skupina 60 Poliakov, ktorí hľadali cestu nahor. Išli mimo normálnej trasy, uvoľňovali skaly, ktoré ohrozovali ľudí, aj mojich klientov, doslova na živote. Dnes som stretol dvojicu českých horolezcov, ktorí šli na štít podľa vyznačenej trasy v mobile. Samozrejme, išli úplne zle,“ chytá sa za hlavu skúsený horský vodca.
