Ekonóm a senátor Gustavo Petro (62) v júnovom druhom kole prezidentských volieb porazil vplyvného podnikateľa Rodolfa Hernandéza. Vo funkcii nahradil nepopulárneho konzervatívneho prezidenta Ivána Duqueho, ktorý sa už o ďalší mandát v súlade s platnými zákonmi uchádzať nemohol.
Na nedeľňajšej prezidentskej inaugurácii sa zúčastnilo najmenej desať hláv štátov. Uskutočnila sa na rozľahlom námestí pred sídlom kolumbijského Kongresu v hlavnom meste Bogota. V centre metropoly sa zároveň konali sprievodné podujatia za účasti desaťtisícov ľudí.
Niektorí obyvatelia sa obávajú, že ľavičiar Petro by mohol premeniť Kolumbiu na ďalší autoritársky štát podľa vzoru susednej Venezuely, píše AFP.
Petro ešte počas predvolebnej kampane avizoval, že chce obnoviť plnohodnotné diplomatické styky medzi Caracasom a Bogotou. Tieto vzťahy boli prerušené v roku 2019, keď kolumbijsky prezident Duque odmietol uznať znovuzvolenie venezuelského ľavicového prezidenta Nicolása Madura. Namiesto toho uznal za legitímneho venezuelského prezidenta opozičného lídra Juana Guaidóa.
Pozorovatelia označujú politickú agendu nového prezidenta za veľmi ambicióznu. Petro za svoje priority označuje zmierňovanie spoločenskej nerovnosti, boj proti chudobe a rozvoj vidieckych oblastí. Chce sa aj výraznejšie sústrediť na environmentálnu politiku a opatrenia na boj proti klimatickým zmenám. Plánuje tiež začať mierové rozhovory s povstaleckými skupinami, ktoré dosiaľ nezložili zbrane. Podľa vlastných slov si želá pokračovať v spolupráci so Spojenými štátmi, avšak len na princípe rovný s rovným.
Gustavo Petro bol členom radikálnej ľavicovej gerily M-19 v 80. rokoch, keď strávil dva roky vo väzení za nelegálnu držbu zbrane. Neskôr pôsobil ako poslanec a senátor i primátor kolumbijskej metropoly Bogota.