Signatári dohody o prímerí sa zaviazali zastaviť boje až do 20. augusta, keď sa v čadskom hlavnom meste N'Djamena začnú rozhovory o národnom zmierení. Čadská junta tiež súhlasila s tým, že "nebude podnikať vojenské ani policajné operácie proti povstaleckým skupinám" v susedných krajinách.
Rokovanie o prímerí za sprostredkovania Kataru trvalo päť mesiacov a prešlo viacerými krízami. Jednou bol odchod časti povstaleckých skupín z rokovaní, keď obvinili vojenskú vládu zo "zastrašovania, hrozieb a dezinformácií".
K dohode o prímerí sa nepripojila ani hlavná povstalecká skupina FACT, ktorá v Čade vládla do roku 1990. Jej členovia sú obviňovaní zo zabitia dlhoročného čadského prezidenta Idrissa Débyho v roku 2021. Krátko predtým ho oficiálne vyhlásili za víťaza prezidentských volieb, čo by mu bolo prinieslo už šieste funkčné obdobie v úrade.
Šéfom dočasnej vojenskej vlády je Débyho 38-ročný syn Mahamat Idriss Déby. Požiadavka, aby nekandidoval v nijakých budúcich voľbách, sa však súčasťou dohody o prímerí nestala.
