"Tieň, ktorý vytvárajú stromy, má výrazný ochladzujúci účinok. Musia to byť však stromy, ktoré majú mohutnejšie koruny, nie rôzne zakrpatené stromčeky v betónových kvetináčoch, tie majú maximálne okrasnú funkciu," poukázal pre TASR klimatológ Pavel Matejovič.
Ochladzujúci účinok môže mať len čistá a tečúca voda, ako napríklad fontány. Matejovič však tvrdí, že budovanie umelých jazierok je v mestách problematické. "Ak sa o ich čistotu nik nestará, môžu sa zmeniť na páchnuce močiare, v ktorých sa môžu liahnuť komáre," skonštatoval s tým, že sa z nich vyparuje voda, čo spôsobuje dusno.
Dôležité sú podľa klimatológa aj trávnaté plochy, o ktoré sa však treba starať. Ak v čase sucha spália trávu horúčavy, nemá potom praktický význam. Pokračuje, že trávnaté plochy by sa mohli zavlažovať vodou, ktorá sa zachytí zo striech do akumulačných rezervoárov. "Nezmyslené betónovanie a pokrývanie rozsiahlych plôch rôznymi stavebnými materiálmi, ktoré akumulujú teplo počas horúčav, má presne opačný efekt," poznamenal Matejovič.
