"Je na mieste otázka, ako zjemňovanie rétoriky členov strany a technická úprava jej stanov môžu v očiach generálneho prokurátora budiť dojem o upustení ĽSNS od extrémistických tendencií," poznamenalo stredisko. Viaceré verejné vyhlásenia a trestné stíhania členov strany totiž podľa neho vrhajú zásadný tieň pochybností na toto tvrdenie. SNSĽP tvrdí, že pri pravicovo extrémistických stranách nestačí posudzovať len explicitné ohrozenie demokracie, ale najmä podprahové spochybňovanie jej základných princípov.
Výkonná riaditeľka SNSĽP Silvia Porubänová poukázala na to, že akákoľvek ďalšia legitimizácia nenávistných hnutí predstavuje ohrozenie jedného z kľúčových pilierov demokracie, ktorým sú ľudské práva. "V liberálnej demokracii by spomínané hnutia nemali mať taký priestor, aký je im poskytovaný dnes. Práve naopak. Myšlienky nenávisti musíme systematicky vytláčať na okraj spoločenskej debaty," uviedla.
Generálny prokurátor Maroš Žilinka nepodá návrh na rozpustenie ĽSNS. GP SR uviedla, že politická strana ĽSNS nemá reálny potenciál a príležitosť zrealizovať politické zmeny ohrozujúce demokraciu, a teda nehrozí bezprostrednosť rizika pre demokraciu. GP SR konštatuje, že boli zohľadnené aj také kritériá, ako veľkosť strany, rozkol v strane, koaličný potenciál, počet poslancov v Národnej rade SR, ale aj takzvaný výtlak.
