Pôvodne bola vybudovaná ako záhrada pre pacientov sanatória, v súčasnosti je jedinou svojho druhu na Slovensku. Po základnej údržbe a doplnení mobiliára bude otvorená od štvrtka sedem dní v týždni. Čaká ju tiež komplexná obnova.
"Snažili sme sa ju oživiť a jej históriu a potenciál priblížiť aj verejnosti v rámci podujatí Víkend otvorených parkov a záhrad. Vždy bol o ňu mimoriadny záujem. Budeme radi, keď sa tento zabudnutý klenot dostane do väčšieho povedomia nielen Bratislavčanov," skonštatovala na brífingu Katarína Víteková z neziskovej organizácie Národný Trust, ktorá sa venuje ochrane kultúrneho a prírodného dedičstva na Slovensku. Podľa primátora Bratislavy Matúša Valla ide o skrytý ostrov zelene v centre mesta s obrovskou historickou hodnotou.
Vlastníkom Kochovej záhrady bolo donedávna Ministerstvo vnútra SR, od ktorého ju získalo hlavné mesto v rámci majetkovoprávneho vyrovnania. Zámenu odsúhlasilo mestské zastupiteľstvo vlani v decembri, formálne sa mesto stalo jej vlastníkom v júni 2022. Po jej nadobudnutí pristúpilo k potrebnému odbornému ošetreniu drevín i vyčisteniu priestoru.
"Kochova záhrada bola nepriechodná, našli sme tu niekoľko vyvrátených stromov. Celkovo sme vyviezli viac ako desať ton biologického aj komunálneho odpadu, ktorý sa tu nazbieral. Odstránili sme grafity, vyčistili chodníky, osadili bezpečnostnú kameru a informačné tabule," priblížila hlavná koordinátorka projektu jej obnovy Zuzana Stanová.
Kochova záhrada je otvorená od pondelka do piatka v čase od 14.00 do 20.00 h, počas víkendov od 11.00 h. Počas najbližších mesiacov by malo mesto v spolupráci s Fakultou architektúry STU a Krajským pamiatkovým úradom pripraviť projektovú dokumentáciu pre komplexnú revitalizáciu Kochovej záhrady. Práce na jej obnove by mali byť dokončené do jesene 2024.
Kochova záhrada vznikla v medzivojnovom období v rokoch 1932 - 1935 ako súčasť súkromného chirurgicko-ortopedického zariadenia, ktoré založil lekár Karol Koch. Záhrada a sanatórium tvoria celok, jeho podobu navrhli architekti Dušan Jurkovič a Jindřich Merganc, vlastnú výsadbu zelene v záhrade navrhol Jozef Mišák, ktorý stojí aj za zbierkou drevín v Arboréte Mlyňany SAV.
Záhrada sanatória bola pri jej založení tvorená prevažne cudzokrajnými stálozelenými drevinami, pôvodne ich bolo v záhrade vysadených viac ako 120 druhov. Vplyvom dlhodobej absencie údržby bola záhrada o niektoré druhy ochudobnená, prirodzeným vývojom ich nahradili iné, životaschopnejšie druhy drevín. Zachovali sa však viaceré jedince, ktoré pochádzajú ešte z čias založenia záhrady.
