Veľa o tom, ako prebieha pôrod, sa dozviete počas predpôrodnej prípravy vo vami zvolenej pôrodnici, čo-to vám prezradia kamarátky, no nezaškodí si aj dopredu niečo prečítať, aby ste do pôrodnice prišli naozaj informovaná.
Je vhodné byť na pôrod pripravená
Gynekológ – pôrodník a prednosta Gynekologicko – pôrodníckej kliniky vo Fakultnej nemocnici Trnava MUDr. Róbert Hlávek, PhD. tvrdí, že žena by mala do pôrodnice prísť pripravená: „je veľmi vhodné, ak žena absolvuje predpôrodnú prípravu a vie, čo má počas pôrodu robiť a čo očakávať.“ Predsa len, keď sa už dieťatko hlási na svet a je čas tlačiť, minúty plynú veľmi rýchlo a aj žena sa cíti istejšie, keď vie, čo má robiť a čo sa bude s ňou a bábätkom diať.
Aké typy pôrodov poznáme
Pôrody z hľadiska spôsobu vedenia rozdeľujeme na pôrod vaginálny a sekciou (cisársky rez).
Podľa dĺžky trvania gravidity poznáme:
• pôrod v termíne - ide o ukončenie tehotenstva od 38. do 42. týždňa tehotenstva,
• predčasný pôrod - pôrod do konca 37. týždňa tehotenstva a narodenie nezrelého novorodeniatka,
• oneskorený pôrod - pôrod po ukončenom 42. týždni tehotenstva.
Znaky blížiaceho sa pôrodu
Aj MUDr. Hlávek tvrdí, že každý pôrod je veľmi individuálny a to, ako sa pôrod spustil u vašej kamarátky, sa nemusí ani zďaleka podobať tomu, ako začne u vás. Dá sa však nejako predpokladať, že pôrod sa už pomaly blíži?
Neklamným znakom toho, že pôrod je za rohom, sú, samozrejme, kontrakcie. Dajú sa nejako odlíšiť od tzv. „poslíčkov“, kvôli ktorým si nejedna žena myslí, že už je čas vyraziť do pôrodnice? MUDr. Hlávek hovorí, že poslíčkovia, alebo teda Braxton-Hicksove kontrakcie, „sa môžu objaviť už okolo 20. týždňa tehotenstva. Majú nízku intenzitu a postupne vymiznú. Sú prchavé. Následne sa znova objavujú okolo 39. až 40. týždňa tehotenstva. Vtedy sú o niečo intenzívnejšie a vyskytujú sa v kratších intervaloch, ide však o minimálne sťahy, ktoré časom zoslabnú.“
Tieto „falošné kontrakcie“ sú úplne normálne, avšak oproti pravým kontrakciám sú slabšie a ich intenzita sa postupne znižuje. Takisto nevyústia v pravidelnosť. To znamená, že sa nebudú opakovať napr. každých 10 či 8 minút. Ak sa kontrakcie opakujú, sú pravidelné a čoraz silnejšie, viete, že je čas zobrať si pripravenú tašku s vecami a vyraziť smer pôrodnica.
Akýmsi znamením toho, že pôrod sa blíži, a to najmä u prvorodičiek, môže byť podľa prednostu aj to, že plod vstupuje do panvy. To znamená, že hlavička bábätka sa tlačí do panvového vchodu a horná časť maternice poklesne. Ženy si medzi sebou laicky vravia, že im „kleslo bruško“. Niekedy to vnímajú aj ako príjemný fakt, pretože tým, že plod klesol, vytvorilo sa viac priestoru pre pľúca a ženám sa často aj o niečo ľahšie dýcha. MUDr. Hlávek však z dlhoročnej praxe tvrdí, že „u viacrodičiek, teda u žien, ktoré idú rodiť opakovane, hlavička nemá tendenciu vstupovať do panvy a jej poloha je často mobilná nad panvovým vchodom.“
Kedy je čas vyraziť do pôrodnice?
„Ak žena začne krvácať, ak jej odtečie plodová voda alebo jej začne kontrakčná činnosť, je čas vyraziť do pôrodnice,“ hovorí MUDr. Hlávek. Kontrakčná činnosť znamená, že medzi kontrakciami sa postupne znižuje časový interval a naberajú na intenzite. „Ak sú kontrakcie čoraz silnejšie a interval medzi nimi sa skracuje, treba ísť do pôrodnice. Je to však veľmi individuálne. Ak ale pacientke kedykoľvek počas tehotenstva odtečie plodová voda alebo začne krvácať, musí ísť do pôrodnice,“ opisuje gynekológ – pôrodník.
Samozrejme, MUDr. Hlávek dodáva, že „tehotná žena môže prísť do nemocnice kedykoľvek. Aj v prípade, že sa necíti dobre, že ju trápia bolesti hlavy, ak sa príliš zvýraznia opuchy, alebo má napríklad poruchy videnia - môže ísť napr. o zvýšený tlak.“
Ako dlho trvá pôrod?
Bežne delíme pôrod na 3 fázy: prvá pôrodná doba (otváracia), druhá pôrodná doba (vypudzovacia) a tretia pôrodná doba (pôrod placenty a plodových obalov). MUDr. Hlávek však hovorí, že v súčasnosti klasické delenie nemožno považovať za úplne presné. K zostupu hlavičky do malej panvy dochádza často už počas prvej doby pôrodnej pri otvorenej bránke na 8 cm.
A hoci je to naozaj veľmi individuálne, MUDr. Hlávek tvrdí, že prvá pôrodná doba (otváracia) „zvykne u prvorodičiek trvať 6 až 7 hodín. U viacrodičiek môže táto otváracia doba trvať približne 3-4 hodiny.“
Druhá pôrodná doba, alebo teda vypudzovacia fáza pôrodu, sa začína v momente otvorenia pôrodníckej bránky - krčka maternice. „Ak je táto bránka otvorená na 10 cm, hovorí sa, že zanikla. Krčok sa otvoril a hlavička má priestor na to, aby sa dostala von. Tak sa začína vypudzovacia fáza pôrodu,“ vysvetľuje prednosta. Kontrakcie sú silnejšie a výraznejšie a je čas tlačiť.
Druhá pôrodná doba trvá spravidla výrazne kratšia ako otváracia fáza. Samotná jej dĺžka sa líši u prvorodičiek a viacrodičiek (väčšia poddajnosť tkanív pošvy a hrádze). Podobne býva druhá doba predĺžená aj u väčších plodov alebo pri epidurálnej analgézii, ktorá môže ovplyvniť tlačenie matky.
Znova však treba spomenúť, že každý pôrod je iný a tieto časové intervaly sa môžu líšiť. Bezprostredne po pôrode bábätka sa vykonávajú aj odbery perinatálnych tkanív - pupočníkovej krvi a tkaniva pupočníka.
„Najprv sa odoberá pupočníková krv. Odber sa vykonáva do špeciálneho odberového vaku po podviazaní a prestrihnutí pupočníkovej šnúry. Krv sa odoberá z pupočníkovej šnúry alebo z povrchových žíl, ktoré sa nachádzajú na placente. Odber tkaniva pupočníka nasleduje po odbere pupočníkovej krvi. Pupočná šnúra sa dezinfikuje fyziologickým roztokom, odstrihne sa asi 20 cm dlhý kúsok a ten sa odloží do špeciálnej nádoby. Tento odber vykonáva pôrodník,“ opisuje MUDr. Hlávek.
Odber všetkých perinatálnych tkanív (pupočníkovej krvi, tkaniva pupočníka a tkaniva placenty) sa bez problémov môže uskutočniť aj počas cisárskeho rezu. Dá sa to aj v prípade, že je matka len v čiastočnej spinálnej anestézii alebo v celkovej anestézii. Takisto je odber možný aj pri predčasných pôrodoch.
Prečo je dobré nechať bábätku odobrať perinatálne tkanivá?
Medzi perinatálne tkanivá patrí pupočníková krv, tkanivo pupočníka a tkanivo placenty. Všetky perinatálne tkanivá sú výnimočné tým, že obsahujú vzácne kmeňové bunky.
Kmeňové bunky už dnes predstavujú najmodernejšie a najprevratnejšie možnosti liečby rôznych ochorení vrátane viacerých onkologických ochorení, ochorení imunity či metabolických porúch a ochorení krvi. Zároveň vo svete prebiehajú stovky štúdií, ktoré skúmajú ich využitie aj v liečbe ďalších závažných ochorení. Uschované perinatálne tkanivá tak môžu predstavovať akúsi poistku do budúcnosti, ktorú je možné využiť počas celého života dieťaťa.
Najmä placenta je na kmeňové bunky zo všetkých perinatálnych tkanív najbohatšia. Obsahuje ich najviac, množstvom aj typom spomedzi všetkých perinatálnych tkanív. Tkanivo placenty aj tkanivo pupočníka či pupočníkovú krv sa rodičia môžu rozhodnúť nechať pri pôrode odobrať a následne uskladniť v rodinnej banke Cord Blood Center, ktorá na Slovensku zabezpečuje odbery aj uchovanie perinatálnych tkanív.
O možnostiach odberu tkaniva placenty či ostatných perinatálnych tkanív si môžete prečítať viac na webe Cord Blood Center.
Blížime sa ku koncu - pôrod placenty
Po pôrode dieťaťa prichádza na rad pôrod placenty a plodových obalov. „Tento pôrod môže trvať len niekoľko minút, až maximálne hodinu,“ vysvetľuje MUDr. Hlávek. Po pôrode placenty lekár skontroluje jej celistvosť, skontroluje tiež prípadné pôrodné poranenia a vykoná potrebné ošetrenia. Zároveň práve teraz môže prísť aj k odberu tkaniva placenty.
„Odber je bezpečný, nie je bolestivý pre matku, ani pre novorodenca. Bábätko je v tom čase už porodené, položené na brušku mamičky, prípadne v starostlivosti novorodeneckého lekára. Placenta sa odoberá ako celok,“ vysvetľuje gynekológ – pôrodník.
Čo v prípade, že sa matka rozhodne placentu neodobrať? „S placentou sa narába ako s biologickým materiálom. Ak sa ju matka nerozhodne odobrať, s placentou musí byť narábané podľa platného zákona. Nie je možné si ju zo zdravotníckeho zariadenia odniesť, a musí byť zlikvidovaná. To je však obrovská škoda, pretože tým pádom sa nemôže využiť ten obrovský potenciál, ktorý placenta má,“ radí lekár. Preto je vhodné sa už vopred pred pôrodom informovať aj o možnostiach odberu tkaniva placenty a v prípade záujmu rodičov ju nechať uchovať v rodinnej banke.
Otázka na záver: Epidurálna anestézia - áno či nie?
Ak uvažujete nad epidurálnou anestéziou, no neviete sa rozhodnúť, MUDr. Hlávek tvrdí, že sa nemáte čoho obávať. Naopak, epidurálna anestézia je podľa neho dobrá vec: „Epidurálna anestézia predstavuje úľavu, žena sa môže prejsť, je mobilná, môže ísť na fit loptu, osprchovať sa, až tak nevníma intenzitu kontrakcií. Mnohé si napríklad aj pospia a aj polhodina zdriemnutia vie ženám, ktoré povedzme celú noc predtým nespali, pomôcť,“ uzatvára gynekológ – pôrodník.
