Prvé signály klimatickej zmeny prišli po veterných kalamitách v roku 2004 a o 10 rokov neskôr. Teraz ekosystém zásadne sužuje nedostatok zrážok. Najmä smrekové ekosystémy sú považované za citlivé na zmeny prostredia a adaptácia na meniace sa podmienky je pomalšia.
„Nárast teploty znamená vybočenie z rámca vhodných bioklimatických podmienok pre smrek aj smrekovec. Pre lesy by to znamenalo vážnu situáciu, lebo ide o najviac rozšírené a zároveň pôvodné dreviny vo Vysokých Tatrách,“ uviedli z TANAP-u. Nižšia tvorba dreva znamená aj menej CO2, respektíve uhlíka fixovaného v biomase, a teda viac v atmosfére.