Žirnov zdôraznil: "Taliban, bez ohľadu na to, aký k nemu máte postoj, je realitou, ktorej sa nedá vyhnúť. Preto s ním musíme spolupracovať tam, kde to vyhovuje našim záujmom a kde je to potrebné na riešenie úloh, ktoré stoja pred Ruskom."
Ako dodal, v Moskve sa mali začať rozhovory medzi delegáciou afganského ministerstva priemyslu a obchodu, ktorú vyslala vláda Talibanu, a ruskými partnermi. Kábul plánoval rokovať aj o dodávkach ropy, obilia a slnečnicového oleja, doplnil The Guardian.
V rozhovore pre RIA Novosti Žirnov zopakoval, že "Američania ušli z Afganistanu, ale nemôžu zmazať svoju vinu za problémy tejto krajiny a musia za ne zaplatiť." Žirnov pripomenul, že tento názor už viackrát vyslovil aj ruský prezident Vladimir Putin.
Taliban sa vlády nad Afganistanom zmocnil pred rokom. Predchádzalo tomu zintenzívnenie jeho ofenzívy proti afganským vládnym silám, ktoré 15. augusta 2021 vyvrcholilo vstupom talibov do Kábulu.
Spomínané útoky na afganské vládne sily sa vystupňovali po tom, ako hnutie Taliban a administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa podpísali 29. februára 2020 dohodu, v ktorej sa USA zaviazali stiahnuť svoje jednotky z Afganistanu do 1. mája 2021. Taliban výmenou za to sľúbil, že zastaví útoky na Američanov, pričom však zintenzívnil útoky na afganské vládne sily.
Trumpov nástupca v úrade prezidenta USA Joe Biden vlani 14. apríla oznámil, že aj zostávajúcich 2500–3500 amerických vojakov v Afganistane bude stiahnutých do 11. septembra toho istého roku, aby sa ukončila táto americká "večná vojna".
Od opätovného nástupu Talibanu k moci v Afganistane dochádza k svojvoľnému zatýkaniu, k popravám bez súdneho procesu a k útokom Islamského štátu (IS) voči náboženským menšinám a celá krajina zápasí s veľkými ekonomickými problémami.