Žalobou sa podľa jeho slov domáhali toho, aby nemocnica nezákonnú prax odstránila. Žaloba smerovala zároveň aj proti Slovenskej republike, v zastúpení ministerstvom spravodlivosti aj samotnému rezortu spravodlivosti, ktorý je zriaďovateľom prešovskej nemocnice. "V súdnom konaní sme poukazovali na to, že situáciu v nemocnici dlhodobo ignorovali a neprijali preventívne opatrenia, ktoré by segregáciu rómskych žien odstránili a predchádzali jej," doplnil Ivanco.
Ako ďalej povedal, podľa súdu poradňa ako žalujúca strana nepreukázala, že sú rómske ženy umiestňované v oddelených izbách z dôvodu ich rómskej príslušnosti. Súd okrem toho konštatoval, že umiestňovanie rómskych žien na oddelenú izbu nemusí samo osebe predstavovať nezákonnú segregáciu a môže byť odôvodnené zdravotným stavom pacientiek, obsadenosťou oddelenia, epidemiologickými opatreniami, ako aj tým, či konkrétne ženy samy neuprednostnili pobyt na izbe s inými rómskymi ženami.
"Tento rozsudok je ďalším potvrdením toho, že pre slovenské súdy je rozhodovanie o prípadoch rasovej diskriminácie stále výzvou. Z praxe viem, že súdne rozhodnutia sú často poznačené aj rasovými predsudkami, ktoré nie sú v našej spoločnosti ojedinelé. Tento rozsudok nie je výnimkou," skonštatovala advokátka zastupujúca poradňu v súdnom spore Vanda Durbáková. Aj v tomto prípade dal podľa nej súd väčšiu váhu výpovediam lekárskeho personálu ako výpovediam samotných rómskych žien, ktoré túto prax potvrdzovali.
