„Bol slnečný deň, nikam sme sa neponáhľali a pred obedom sme z Téryho chaty spolu so synom a kamarátom vyrazili na túru. Kamarát bol rýchlejší, lebo my so synom sme si chceli užiť krásny deň. Samozrejme, že sme mali ako ja, tak aj syn komplet lavínovú výbavu. Okolo jednej hodiny syn spustil celkom veľký splaz, ktorý sa ďalej zväčšoval, až sa z dvoch strán zosúval sneh z dvoch tretín svahu,“ spomína na osudné okamihy.
Ujsť sa už nedalo. „Mňa zasiahol ten, ktorý prepadol cez kamenný prah a ja, samozrejme, s ním. Našťastie, syna zasiahla druhá vetva, ktorá minula prah a sunula sa žľabom. Boli to hrozné okamihy, myšlienky na Alberta, na to, čo sa vlastne deje a potom ten let vzduchom...,“ vraví so stiahnutým hrdlom. Po dopade vedel, že je zranený, no bolesť pre šok nevnímal.
Viac o prípade si prečítate v TOMTO ČLÁNKU.