Ema sa už určite prejavuje – je v nej viac športového ducha alebo toho umeleckého?
Podľa mňa obidve oblasti približne rovnako. V rámci umenia rada spieva, vymýšľa si vlastné texty, tancuje, občas ma ohuruje svojimi hereckými výkonmi a aj v kreslení sa v poslednej dobe veľmi zlepšila. Teda, začalo ju konečne baviť. (smiech) A šport sa mi zdal byť jej doménou odmalička. Všade liezla, rada behá, skáče, je odvážna a baví ju zdolávať prekážky.
Niektoré ženy prídu materstvu na chuť hneď, iným to trochu trvá, ďalšie si povedia, že aj jedno dieťa je priveľa. Vy by ste v pohode skúsili tento zážitok aj do tretice?
Nie je to pre mňa úplne nepredstaviteľná situácia... Ale väčšinou mám pocit, že dve deti nám stačia. Pokiaľ ich chceme naďalej vychovávať rešpektujúcim spôsobom, potrebujeme pre každé z nich veľa času, potrebujeme čas aj pre seba jednotlivo a vzájomne... A veľa času zaberie aj naša práca, ktorú obidvaja s manželom milujeme. Takže jedine, ak by mi k tomu dieťaťu niekto pribalil takých päť hodín do dňa navyše.
Spomínaný Pán profesor sa na obrazovky dostane už vo svojej štvrtej sérii. Bolo pre vás jej nakrúcanie v niečom špecifické?
Každá séria bola pre mňa nejakým spôsobom spojená s mojimi deťmi. Najprv to bol prvý veľký projekt, keď mala dcéra niečo vyše roka, počas nakrúcania druhej série som bola tehotná, tretiu som absolvovala s niekoľkomesačným bábätkom, ktoré bolo pri mne na pľaci, a teraz som síce počas nakrúcania sama, ale priebežne manažujem, ktoré dieťa bude s opatrovateľkou/manželom/babkou... Takže ešte sa necítim byť plnohodnotne pracujúcou herečkou, skôr matkou, ktorá si odskakuje do zamestnania, aby z toho úplne nevypadla. A aby sa potešila prácou.
Nakrúcanie Pána profesora je špecifické možno práve v tom, že na pľaci ste obklopená desiatkami doslova nehercov či začínajúcich hercov. Máte s nimi trpezlivosť?
A viete čo? Nie vždy... Aj profesionál často potrebuje vedenie. Hlavne, ak je to epizódna postava, v ktorej sa objaví len na krátku chvíľu. A trpezlivosť, samozrejme, mám, držím im palce a rada potom sledujem vo výsledku, ako sa im darí. V niečom je to pre mňa krajšie, ako keď vidím profesionála, na ktorom sa už roky skúseností mohli podpísať aj v nie úplne dobrom smere.