Keď sa Anička a Laci spoznali, Laci ešte nebol známy. „Po tancovaní ľudových tancov som hľadala nejakú zmenu. Dlhodobo som počúvala aj hiphop a r’n’b, a tak som akosi chcela vyskúšať tento tanečný štýl,“ spomína Anička na rok 2003.
„Laciho ešte nikto veľmi nepoznal, ani neexistovala jeho tanečná škola Street Dance Academy. Ale tým, že sa Laci učil v zahraničí, som cítila, že má svetový rozmer, že tomu naozaj rozumie a je iný ako väčšina tanečníkov. Na tréningu boli aj dievčatá, ktoré okolo neho chodili, že: chi-chi-chi-chi, aký je to zlatý chalan! Ja som si ho všímala inak. Na mňa urobil veľký dojem, ale hlavne tanečný, a tiež svojou povahou, úsmevom.“
Cesty autobusom
Laciho zaujala pekná Anička v prvom rade tanečne. „Riadil som sa nepísaným pravidlom, že so žiačkou nikdy nič. Aj dodnes, keď mi niekedy kamaráti povedia, že počúvaj, to ako zvládaš tie letné tréningy, baby v tielkach, ja to nevidím! Som taký sústredený na tanec, že dievčatá inak ako tanečnice vôbec nevidím,“ smeje sa Laci, ktorého Anička zaujala s ďalšími dvoma tanečnicami Miškou a Mirkou.
Bolo to práve toto dievčenské trio, ktoré chodilo na vystúpenia v zrode Street Dance Academy, dnes už etablovanej, vyhľadávanej tanečnej školy, ktorá v tom čase iba začínala. V lete začal Laci s Aničkou randiť a v septembri založil školu. Ako sa však zblížili, ak nie na tréningoch? „V autobuse a na diskotékach. Veľa ľudí mi hovorilo: no, tanečník, jasné, to bude sukničkár, bude okukovať baby a nič iné ho nebude zaujímať,“ spomína Anička na prvé reakcie okolia. „Ale nebolo to tak. S Lacim sme mali spoločnú cestu autobusom z tréningov, kde sme sa veľa rozprávali a nejako sme si začali rozumieť aj inde ako na tréningoch.
