Ako píše The Sun, krajiny vrátane Spojeného kráľovstva, USA, Nemecka, Francúzska a Číny by podľa štúdie zažili úplnú devastáciu, takmer všetci obyvatelia by zomreli do druhého roka od vypuknutia konfliktu. Na druhej strane, krajinám ako Argentína a Austrália by sa darilo v porovnaní s nulovými úmrtiami napriek predpokladu, že by všetok dobytok zomrel a neexistoval by obchod s inými národmi.
„Každý chápe, že priame dôsledky jadrovej vojny by boli strašné, ako sme videli v Hirošime a Nagasaki. Naša štúdia ukazuje, že vo zvyšku sveta môže zomrieť viac ako desaťkrát toľko ľudí kvôli vplyvom na klímu a poľnohospodárstvo,“ vysvetlil profesor Alan Robuck z Rutgers University v New Jersey.
V štúdii publikovanej v časopise Nature Food vedci zvažovali šesť scenárov zahŕňajúcich jadrové vojny rôznych veľkostí – vrátane tých medzi Indiou a Pakistanom či USA a Ruskom. Vypočítali, koľko sadzí blokujúcich slnko sa dostane do atmosféry z požiarnych búrok vytvorených výbuchom jadrových zbraní. Aj pri najmenšom konflikte mohlo byť viac ako miliarde ľudí odopreté jedlo z dôvodu neúrody. Počet zabitých priamo na bojisku sa odhaduje na 50 až 100 miliónov.
Avšak, rozsiahla jadrová vojna by mohla zaznamenať taký obrovský pokles výnosov plodín, že 75 percent svetovej populácie by zomrelo od hladu už za dva roky. Vedci prišli s odhadmi tak, že ignorovali počiatočný počet úmrtí dôsledkom jadrových zbraní a namiesto toho modelovali úpadok poľnohospodárstva z poklesu slnečného žiarenia. Vo väčšine krajín veria, že by došlo k minimálne 90-percentnému zníženiu kalórií.
Niektoré krajiny, ako Austrália, Argentína, Panama, Paraguaj a Haiti by si udržali kalorický výdaj, pretože už pestovali odolnejšie plodiny, ako je pšenica, a majú menšiu populáciu. „Stále by pre nich bolo dosť domácej produkcie, ale pravdepodobne by tam plávali flotily hladných utečencov z Ázie,“ uzavrel profesor Robuck.
