Český hokejista Dominik Hašek sa v rozhovore pre ruskú televíziu vyjadril, že práca českého občana v Ruskej federácii je podpora tamojšieho režimu. Navrhuje vydať zákaz na legislatívnej úrovni a väzenie pre tých, ktorí budú pracovať v Rusku. Ako vnímate tieto vyjadrenia kolegu hokejistu?
Myslím si, že toto je téma pre politikov, určite nie pre športovcov. Je otázka, či pán Hašek chce robiť politiku - tak si asi bude chcieť takto prihriať polievočku. Ja som ho uznával ako výborného hokejistu brankára, ktorý vždy veľmi dobre obstál na svojom poste. Ale čo sa týka jeho názorov, nevidím mu do duše. Myslím si však, že šport je tu na to, aby ľudí spájal, a nie rozdeľoval. Keď boli olympijské hry, všetky konflikty sa zastavili a športovci si jeden druhého navzájom vážili. Osobne si myslím, že niektoré výroky Hašeka sú trošku prehnané. Navyše do toho zatiahol istým spôsobom aj mňa.
Máte na mysli kauzu s dresom – darom od ruského prezidenta Putina?
Pred dvomi rokmi mi prezident Putin, veľký fanúšik hokeja, daroval prostredníctvom ruského veľvyslanca na Slovensku hokejový dres. Ale vtedy bola úplne iná situácia, nebola vojna. Preto je divné, ak ma niekto vyzýva, aby som vrátil dres! Mám množstvo artefaktov – dve olympijské medaily som dal do olympijského múzea, pretože patria Slovensku, slovenským hokejovým fanúšikom, a nie aby sme sa ja a moja rodina dívali na tie medaily doma.
Nechal som si len šesť medailí z majstrovstiev sveta. Mimochodom, dvakrát ma politici obrali o majstrovský titul. V roku 1962 nedostal tím NDR víza do USA a my sme tam tiež necestovali, hoci sme mali na to získať zlato. V roku 1969 mal byť šampionát v Prahe, ale presunuli ho do Štokholmu. Boli sme vo skvelej forme a bolo úplne jednoznačné, že by sme doma získali titul. No v Štokholme sme nemali výhodu domáceho prostredia. Takže športovci sa majú starať o to, aby potešili fanúšikov, aby pre nich boli vzorom, a nie aby riešili politiku.
Nezaváhali ste ani na sekundu? Nemali ste dilemu – vrátiť či nevrátiť dres?
Osobne si myslím, že dostať taký dar je vzácnosť. Mám ho ako spomienku, že bola uznaná moja športová práca aj v takej veľkej zemi, ako je Rusko. Mám priateľov aj na Ukrajine, aj za oceánom. U mňa doma sedel kedysi Stan Mikita, člen Hokejovej siene slávy a najproduktívnejší hokejista v NHL v 60. rokoch, pred ním tu bol týždeň na návšteve ruský obranca Ragulin – môj úhlavný nepriateľ na ľade. Aj keď sme sa pobili v zápase, ale potom sme si podali ruky. To je totiž šport, to nie je politika.
Čoho sa zľakol Jozef Golonka deň pred operáciou srdca? Čo si myslí o drafte Juraja Slafkovského? Aký má názor na hokej kedysi a dnes? Čítajte Nový Čas Nedeľa.
